Cez víkend Final Four basketbalovej Euroligy žien

Vo Valencii pomýšľajú na titul tri tímy.

V piatok sa začne v španielskej Valencii Final Four Euroligy, čiže vrchol ženskej basketbalovej klubovej sezóny. Turnaj nemá jednoznačného favorita. Víťazom sa môže stať hocikto z trojice Spartak Moskovská oblasť, UMMC Jekaterinburg a Ros Casares Valencia. Pre štvrtého účastníka poľskú Wislu Can-Pack Krakov je historickým úspechom už účasť medzi elitou a na turnaji je jasným outsiderom.

V ostatných troch rokoch sa z víťazstva v Eurolige tešili basketbalistky Spartaka Moskovská oblasť. Ich triumf sa vždy rodil podľa rovnakého scenára. Už v semifinále museli najprv zdolať najsilnejšieho súpera na turnaji, ktorým bol vždy ďalší ruský klub. V roku 2007 CSKA Moskva, v nasledujúcich dvoch ročníkoch UMMC Jekaterinburg. Následné finálové zápasy už boli pre Spartak podstatne ľahším orieškom.

Prísne pravidlo FIBA Europe o povinnom stretnutí dvoch družstiev z jednej krajiny už v semifinále Euroligy platí aj v aktuálnej sezóne, a tak už tretí rok po sebe sa v súboji o finále stretnú dva najsilnejšie a najbohatšie európske kluby Spartak Moskovská oblasť a UMMC Jekaterinburg. Uralský tím sa už tretiu sezónu snaží zosadiť z ruského aj európskeho trónu klub z mesta Vidnoje. Pred rokom sa zverenkyniam Gundarsa Vetru podarilo pripraviť Spartak aspoň o ruský titul. V aktuálnej sezóne, na začiatku ktorej prišiel Spartak za tragických okolností o svojho zakladateľa a majiteľa Šabtaja von Kalmanoviča, si UMMC trúfal na viac. Jekaterinburg podľahol v poslednom kole základnej časti Superligy Spartaku Moskovská oblasť na domácej palubovke 70:84 a iba o skóre zo vzájomných zápasov prišiel o víťazstvo po základnej časti Superligy, ktoré získal práve Spartak a v prípadnom očakávanom vzájomnom finále bude mať výhodu domácej palubovky v prvom aj treťom zápase série, ktorá sa v Rusku hrá na dve víťazstvá.

V sezónach 2006/07 a 2007/08 doviedla slovenská trénerka Natália Hejková Spartak k víťazstvu v Eurolige aj ruskej Superlige, no šéf klubu Kalmanovič ju napriek tomu prekvapujúco vymenil za maďarského trénera Lászloa Ratgébera, ktorého po strate ruského titulu vystriedala v aktuálnej sezóne Američanka Pokey Chatmanová. Tá sa opiera predovšetkým o trojicu amerických basketbalových hviezd - vynikajúce rozohrávačky a strelkyne Dianu Taurasiovu a Sue Birdovú a pivotku Sylviu Fowlesovú. Tie dopĺňa ďalšia americká pivotka Janel Mc Carvilleová a lotyšská krídelníčka Anete Jekabsoneová-Zogotová. "Môžeme sa učiť z prehier aj z víťazstiev, ale len kým sa neskončí sezóna. Superliga a Euroliga sú dve rozdielne súťaže s rôznymi podmienkami. Musíme sa stále zlepšovať, aby sme boli lepší ako Jekaterinburg. Určite nás v sezóne ešte čakajú ďalšie skvelé vzájomné zápasy," konštatovala po poslednom víťazstve nad najväčším rivalom Pokey Chatmanová, ktorá je aj trénerkou slovenskej basketbalovej reprezentácie.

Uralský klub bohato sponzorovaný miestnym banským a metalurgickým kombinátom má pravdepodobne najsilnejší káder na svete. Na rozdiel od Spartaka, ktorý má silnú základnú pätorku hráčok, dokáže Jekaterinburg postaviť prakticky dve konkurencieschopné päťky do každého zápasu. A to najmä vďaka tomu, že okrem hviezdnych Američaniek Candance Parkerovej a Cappie Pondexterovej dokázal pod Ural pritiahnuť aj výkvet európskeho basketbalu na čele s poľskou kanonierkou Agnieszkou Bibrzyckou najlepšou basketbalistkou Európy v minulom roku francúzskou pivotkou Sandrine Grudovou, či trojnásobnou držiteľkou tohto titulu, 203 cm vysokou Mariou Stepanovovou.

Final Four po roku opäť v Španielsku, Spartak ešte v tejto sezóne neprehral

V aktuálnej sezóne sa FIBA Europe rozhodla, že za každú cenu skomplikuje ruským klubom cestu za ďalším euroligovým titulom. Turnaj Final Four totiž pridelila družstvu Ros Casares Valencia. Porušila pritom oba základné princípy pre udelenie práva na usporiadanie Final Four turnaja. Prvým pravidlom je, že sa turnaj dva roky po sebe nemá konať v rovnakej krajine - pred rokom však najlepšie štyri ženské európske basketbalové kluby privítala španielska Salamanca. Druhým pravidlom je, že v prípade záujmu viacerých klubov by mal mať prioritné právo minuloročný víťaz teda Spartak Moskovská oblasť, ktorý bol tiež najúspešnejším klubom v aktuálnom ročníku Euroligy, keď neprehral ešte ani jeden zápas. A hoci FIBA Europe brala do úvahy, že Vidnoje privítalo Final Four pred troma rokmi, určite väčšie právo ako Valencia na usporiadanie záverečného turnaja mal Jekaterinburg, ktorý nechýbal posledné dva roky vo Final Four, má modernú halu s najvyššími návštevami v Eurolige, v aktuálnej sezóne je s jedinou prehrou po Spartaku druhým najúspešnejším klubom súťaže a hlavne ešte nikdy tento turnaj neorganizoval.

Španielsky majster Ros Casares Valencia ešte pod názvom Dorna Godella hostil Final Four aj v roku 1993 v mestečku Lliria, vtedy sa súťaž ešte volala Európsky pohár pre ženských klubových majstrov a domáci tím dokázal obhájiť víťazstvo zo sezóny 1992. Družstvo, na ktorého lavičke stojí Ismael Cantó, má úplne iné prednosti, ako oba ruské superkluby. Je to predovšetkým sila tímu, ktorého základ je už dlho spolu a stojí na španielskych reprezentantkách Amayi Valdemorovej, Ane Montaňanovej, Elise Aguilarovej a Laie Paluovej. Tie dopĺňajú Češka Jana Veselá a dve najväčšie hviezdy tímu brazílska pivotka Erika De Souzaová a americká podkošová hráčka DeLisha Milton-Jonesová. Klub sa dokázal vyrovnať nielen s nečakaným odchodom americkej rozohrávačky Rebbeky Hammonovej späť do USA, ale aj s vážnymi zraneniami hráčok základnej zostavy. V niekoľkých zápasoch sa vo farbách Ros Casares predstavila až do ťažkého zranenia achillovej šľachy aj slovenská pivotka Regina Palušná. Práve Cantóv tím ako jediný v Európe dokáže aspoň na domácej palubovke porážať ruské superkluby. V aktuálnej sezóne uštedril v novembri Jekaterinburgu ešte v základnej skupine poriadnu facku po víťazstve o 19-bodov 87:68. Nad UMMC dokázali Španielky doma zvíťaziť v základnej skupine Euroligy aj pred rokom 71:63 a vo Valencii si vtedy zuby vo štvrťfinále vylámal aj podmoskovský Spartak (71:73), ktorý však nakoniec postúpil do Final Four, keďže potrebné dve víťazstvá v sérii uhral na domácej palubovke. Cantó však zostáva pri zemi: "Oba ruské tímy v súťaži v tomto roku dominujú. Ich súpisky sú silnejšie ako reprezentačné zostavy väčšiny štátov. Už semifinále bude mať veľmi vysokú úroveň. Fakt, že sme oba ruské superkluby dokázali v posledných dvoch rokoch vo Valencii zdolať, nič neznamená."

Posledným do Final Four partie je vo Valencii prekvapenie súťaže z Poľska - Wisla Can-Pack Krakov. Krakovčanky sa dostali do súťaže až týždeň pred jej štartom ako náhrada na poslednú chvíľu za skrachovaný CSKA Moskva. Pod vedením španielskeho reprezentačného trénera Joseho Hernándeza dokázali naplno využiť prítomnosť ľahších súperov v B-skupine a bilancia 9-1 a celkové tretie miesto zo všetkých postupujúcich tímov do play-off im zaistila výhodu domáceho prostredia v rozhodujúcom treťom zápase osemfinále aj štvrťfinále. Práve domáce prostredie, ako aj body a doskoky americkej pivotky Janell Burseovej a schopnosti tvorkyne hry - izraelskej rozohrávačky Liron Cohenovej priviedli Krakov až do záveru súťaže. Tu už však zrejme Krakovčanky nebudú stačiť kvalitou svojho kádra na o triedu lepších súperov. Pre poľský tím je smutným faktom aj to, že o rok sa zrejme v Eurolige nepredstaví. Nedokázal totiž prejsť cez štvrťfinále domácej ligovej súťaže.

Program Final Four ženskej basketbalovej Euroligy vo Valencii (Šp.) 9. - 11. apríla 2010:

9. apríla 2010
semifinále: Spartak Moskovská oblasť /Rus./ - UMMC Jeketerinburg /Rus./ (18.30 h), Ros Casares Valencia /Šp./ - Wisla Can-Pack Krakov /Poľ./ (20.45 h)

11. apríla 2010
o 3. miesto (15.30 h), finále (18.00 h)