Osobnosti NBA: John Stockton

Pick and roll. Reč je o základnom útočnom systéme, pri ktorom spolupracuje dvojica spoluhráčov. Driblujúcemu hráčovi vypomôže tímový kolega tým, že sa postaví jeho obrancovi do cesty a tzv. clonou zablokuje brániaceho hráča. Útočiaci basketbalista tak má dostatok priestoru na zakončenie, v našom prípade na dobre načasovanú prihrávku pod kôš zbiehajúcemu spoluhráčovi, ktorý mu pred malou chvíľou uľahčil zakladanie ofenzívy. Znie to jednoducho, však?

„Každý vie, čo príde, ale nikto to nedokáže zastaviť!“ znela výstižná charakteristika tejto útočnej akcie v podaní trénera Jerryho Sloana. Muž, ktorý viedol družstvo Utah Jazz obdivuhodných 23 rokov (1988-2011), veľmi dobre vedel, čo hovorí. Následky efektívneho herného systému totiž poznal z prvej ruky. Hráčske duo Stockton, Malone doviedlo v deväťdesiatych rokoch prevedenie pick and roll k dokonalosti, jeho defenzívne nezvládnutie  nedarovalo súperom Jazz pokojný spánok. Naopak, družstvo z Utahu snívalo svoj sen o titule šampióna. Z legendárnej dvojice Jazz dostane v našej rubrike ako prvý do rúk loptu John Stockton, jednotka v počte rozdaných asistencií a získaných lôpt v historickom rebríčku NBA.

 Gonzaga

Stockton prišiel na svet v mestečku Spokane sídliacom v štáte Washington. K basketbalu pričuchol na miestnej strednej škole s názvom Gonzaga Preparatory School a po maturite v roku 1980 úspešne absolvoval prijímacie pohovory na rovnako „domácu“ Gonzaga University. Basketbalové družstvo Bulldogs nepatrí k najväčším hniezdam športových talentov, do NBA sa podarilo dostať len zopár jeho odchovancom, fanúšikovia poznajú najmä mená ako Adam Morrison (draft 2006) alebo Ronnie Turiaf (draft 2005). Najlepším hráčom Bulldogs bol však nepochybne rozohrávač John Stockton, ktorý v poslednom štvrtom roku na univerzite zaznamenal ambiciózne priemery 20,9 bodu a 7,2 asistencie na zápas spolu s úspešnosťou streľby z poľa 57 percent. Rozlúčku s vysokoškolským basketbalom okorenil aj celkovým tímovým rekordom v nastrieľaných bodoch a v množstve prihrávok, čo vzbudilo v skautoch NBA ešte väčší záujem o jeho osobu.

Silná koncentrácia talentu v drafte NBA 1984 spôsobila, že Stockton klesol na šestnáste miesto patriace Utah Jazz. Skromný mladík so slušnými hernými zručnosťami si v prvých troch rokoch v drese Jazz hľadal svoje miesto pod slnkom, v štvrtej sezóne však konečne nastal zlom a žiara reflektorov už priamo mierila na 185-centimetrového stredného rozohrávača, avšak bez toho, aby mu vynikajúce individuálne výsledky udreli do hlavy. V ročníku 1987/88 prvýkrát viedol celú súťaž v asistenciách, keď rozdával naokolo lopty, akoby boli zadarmo (13,8). O dva roky neskôr prežil štatisticky najlepšiu sezónu, priemer 14,5 prihrávky znamenal už po tretí raz ligové maximum. Stocktonovu všestrannú hru zdobila i presná strelecká ruka a neúnavná obrana, ktorá ho radila k najlepším obrancom NBA na poste rozohrávača. All-Star nominácie prichádzali ako na bežiacom páse, do istej miery aj vďaka jednému nemenej známemu spoluhráčovi ...

Každý chvíľku ťahá pílku

Stredný rozohrávač John Stockton a vysoké krídlo Karl Malone tvorili perfektný hráčsky tandem. Navzájom si kompenzovali slabšie stránky, ak vôbec nejaké mali. Pod košom dominoval Malone, stelesnenie hrubej sily v kombinácii s elegantným zakončovateľským inštinktom, ktorého keď súper zdvojil, jednoducho prihral loptu na voľného dirigenta hry s neomylnou strelou. Ich povestný pick and roll bol učebnicovým príkladom toho, ako nastrieľať poriadnu porciu bodov bez väčšej námahy. Apropo, body. Nejedna Stocktonova asistencia našla svoj domov práve u Malonea, ktorý presnú zásielku doručil priamo do súperovho koša, čo mu vynieslo prezývku „Mailman“.

Po neúspešnom play-off v roku 1992, kedy Jazz tvrdo narazili vo finále Západnej konferencie na lepší Portland Trail Blazers, si populárna dvojica našla vo svojich poštových schránkach pozvánky do olympijského výberu, a pripojila sa tak k hviezdnemu celku amerických hráčov s neskôr víťaznou misiou so ziskom zlatej medaily. Nerozlučné duo Jazz sa viezlo na vlne úspechu aj v ďalšom ročníku NBA, keď v Zápase hviezd 1993, ktorý usporiadal domáci Utah, prevzalo spoločne ocenenie pre najlepšieho hráča stretnutia. Stockton v ňom zažiaril predovšetkým pätnástimi asistenciami. Napriek nesebeckej povahe však neprestával túžiť po majetníckom objatí trofeje Larryho O’Briena, najvyššej méte zlepšujúceho sa družstva Jazz.

Železný muž

Na záverečnú sériu vyraďovacej časti dozreli hráči Utahu prvýkrát v sezóne 1996/97. Stocktonov neuveriteľný rekord spočívajúci v kraľovaní ligy v počte asistencií na zápas deväť sezón v rade ukončil v danom ročníku rozohrávač Indiany Pacers Mark Jackson. Nevadí, povedal si Stockton, a rozhodol sa upútať pozornosť víťaznou strelou vo finále konferencie proti Houston Rockets, ktorá posunula Utah Jazz do poslednej bitky o titul šampióna. V nej však nakoniec triumfovali hráči Bulls na čele s nezastaviteľným Michaleom Jordanom. O to trpkejší bol pohľad na reprezentantov klubu sídliaceho v štáte vyznávajúcom mormonské spoločenstvo, keď ďalší ročník zažili basketbalové déja vu a podobne krutým spôsobom sa definitívne rozlúčili so šancou na celkové víťazstvo v play-off.

Stockton zotrval v tíme Jazz až do konca kariéry v roku 2003, a tá bola skutočne bohatá. Rovných 19 sezón zostal verný organizácii, ktorá mu v deň draftu venovala svoju hráčsku voľbu. Za tie roky vynechal najlepší stredný rozohrávač klubu iba 22 zápasov, navyše je aj držiteľom ligového rekordu v kategórii „dlhoročná vernosť rovnakému tímu“. Pri záverečnom prejave ohľadom odchodu z NBA s humorom potvrdil, že sa nikdy neprestal cítiť inak ako osoba, ktorá vstúpila do ligy ešte v roku 1984. „Vôbec v ničom som sa nezmenil. Dokonca aj dĺžka mojich basketbalových kraťasov zostala rovnaká,“ žartoval „staromódny“ Stockton, odporca trendu dlhších rozmerov spodnej časti hráčskeho odevu v 90. rokoch. Darmo, zvyk je železná košeľa ... Alebo železné šortky?

Štatistiky hráčskej kariéry:

VIDEO: Dres s číslom 12 si už neoblečie žiaden hráč Utah Jazz

zdroj videa: youtube.com