Ktorá basketbalová aréna nesie hrdo prezývku „Mekka basketbalu“? Tušíte správne, ak myslíte na slávnu Madison Square Garden. Svetoznáma atrakcia New Yorku dýcha na svojich návštevníkov neopakovateľnou atmosférou, predovšetkým vďaka množstvu pamätných športových okamihov. Miestny basketbalový klub New York Knicks, symbol prestíže a dlhoročnej tradície, patrí medzi najpopulárnejšie tímy v NBA. Úspešná história tohto celku priniesla do miliónovej metropoly fanúšikovský ošiaľ, ktorý pretrváva dodnes. Pri jeho zrode stálo legendárne duo: obetavý Willis Reed a šoumen Walt Frazier, dva výstižné prvky pôvodného ducha Knicks.
V roku 1964 draftovali z 10. miesta priemerní NYK atletického podkošového hráča Willisa Reeda. Družstvo nutne potrebovalo posilniť rady o fyzicky zdatné opory. Reed vstúpil do ligy ako dlháň (206 cm), no skúsení súperi mu spočiatku nepriamo naznačovali, aby zapracoval viac na svojej postave. Rodák z Louisiany nemal v úmysle zostať len večným talentom a tak si v krátkom čase osvojil kontaktnú hru v kombinácii s presnou rukou z perimetra. Najneskôr po drtivých smečoch cez viacerých protivníkov bolo všetkým v lige jasné, že o tomto mladíkovi budú ešte počuť. Položil sa tak základný pilier klubu, okolo ktorého sa začalo nanovo budovať. V snahe o kolektívny úspech nasledovali ďalšie radikálne zmeny. Vedenie Knicks obsadilo pozíciu hlavného trénera Redom Holzmanom. V tom istom roku (1967) draftovalo aj športový multitalent zo Southern Illinois University, Walta Fraziera. No a keď prišiel v rámci výmeny z Detroit Pistons krídelník Dave DeBusschere (1968), túžba a šanca na titul ešte viac vzrástli.
Nanovo zložený, zato rýchlo zohratý tím napredoval nezastaviteľne vpred ako parný valec. Kapitán družstva Reed sa vrátil na svoju obľúbenú pozíciu pivota, na ktorej dominoval. A ako! V sezóne 1969-70 si odniesol domov trofej MVP základnej časti a MVP prestížnej All-Star Game. Walt Frazier upútaval pozornosť médií, všade kam prišiel. Excentrický rozohrávač vynikal unikátnym zmyslom pre hru, humor a svoj šatník. Klobúky, farebné obleky, dlhé kabáty, špicaté topánky ... to všetko neodmysliteľne patrilo k jeho osobnosti. Najmä vďaka častému noseniu rôznych klobúkov si vyslúžil prezývku „Clyde“ (pre podobnosť s postavou Clyde z filmu „Bonnie & Clyde“). Na palubovke patril medzi najlepších obrancov v hre jeden proti jednému. Dokázal predpovedať konanie súpera skôr než on sám, čo viedlo pravidelne k zisku lôpt pre svoj tím. Ľudia zbožňovali nových Knicks. Dokonale reprezentovali výnimočnosť a čaro New Yorku. Hráči predvádzali atraktívny basketbal, založený na poctivej defenzíve a výbušnej ofenzíve, nesebeckej hre výrazných individualít, ale hlavne VYHRÁVALI!
Sezóna vyvrcholila klubovým rekordom v počte víťazstiev (60). V play-off prešli cez všetkých vyzývateľov konferencie, podobne ako aj ich záverečný protivník Los Angeles Lakers. Séria mala po celý čas vyrovnaný priebeh. V piatom vzájomnom zápase počas druhej štvrtiny, si opora Knicks Reed ťažko zranil ľavý stehenný sval a nedohral zápas. Ďalšie stretnutie bol nútený prizerať sa na lepšieho súpera iba zo striedačky. Pred začiatkom rozhodujúceho siedmeho zápasu visel vo vzduchu otáznik či bude Reed schopný vôbec nastúpiť. Krátko pred úvodným rozkokom sa na domácej palubovke objavil krívajúci kapitán. Postavil sa na stredovú čiaru a dokonca dokázal vyhrať rozkok proti Chamberlainovi. Keď potom ešte zaznamenal prvé dva body pre svoj tím, publikum a hráči z lavičky stáli na nohách. V celom zápase nastrieľal dokopy len 4 body a po krátkom čase opustil parket kvôli príšerným bolestiam, no jeho nasadenie inšpirovalo spoluhráčov, najmä Fraziera, ktorý si pripísal na konto fantastických 36 bodov, rozdal 19 asistencií a doviedol tak New York Knicks k ich prvému titulu šampióna NBA. Hlavným hrdinom sa stal Reed, ktorý získal tretie ocenenie MVP v jednom ročníku, tentoraz za predvedený výkon v play-off.
Éra úšpešných Knicks naďalej pokračovala. V najbližších 4 sezónach si zahrali finále, zakaždým minimálne v konferencii. V roku 1973 oplatili Lakers porážku z predchádzajúceho roka a vybojovali si druhý titul v klubovej histórii. Willis Reed opäť prebral ocenenie za najužitočnejšieho hráča vyraďovacej časti. Sezóna 1973-74 bola však jeho poslednou. Neustupujúce zranenia ho prinútili ukončiť aktívnu kariéru. Frazier zostal hráčom Knicks do roku 1977, svoju kariéru zakončil po troch rokoch v drese Cavaliers. Napriek prestupu opustil New York ako líder vo viacerých individuálnych štatistikách. Úspechy basketbalu v New Yorku zo 70. rokov minulého storočia zostanú navždy nezabudnuteľné. Koniec koncov, aj vďaka fanúšikom športu, ktorí označili Reedov vstup na palubovku v rozhodujúcom zápase, za najkrajší moment v histórii Madison Square Garden ...
Willis Reed - kariéra
|
G |
FG% |
3PFG% |
FT% |
Rebs |
RPG |
Asts |
APG |
Pts |
PPG |
|
650 |
.476 |
- |
.747 |
8,414 |
12.9 |
1,186 |
1.8 |
12,183 |
18.7 |
Walt Frazier – kariéra
|
G |
FG% |
3PFG% |
FT% |
Rebs |
RPG |
Asts |
APG |
Pts |
PPG |
|
825 |
.490 |
- |
.786 |
4,830 |
5.9 |
5,040 |
6.1 |
15,581 |
18.9 |
Video: Historický siedmy zápas finále NBA 1970
zdroj videa: youtube.com