Snáď ešte dostanem šancu, verí prvá rozhodkyňa v Corgoň lige

Corgoň liga zažila v šiestom kole ročníka 2011/2012 zaujímavú premiéru. Vôbec po prvýkrát v histórii najvyššej slovenskej súťaže sa v úlohe rozhodcu predstavila žena. Stalo sa tak v zápas Trenčín – Dunajská Streda (1:0) a tou vyvolenou bola Mária Súkeníková.

Druhá asistentka hlavného rozhodcu Hrocha výkonom nesklamala a po stretnutí sa o svoje dojmy ochotne podelila s novinármi. „Cítim sa super, som veľmi rada, že som bola v Corgoň lige ako prvá a zatiaľ jediná žena,“ žiarila spokojnosťou 35-ročná rozhodkyňa. Vzhľadom na to, že Dunajská Streda prišla pod Matúšov hrad iba brániť, mala viac práce v prvom dejstve, keď útočili Trenčania na stranu, ktorú mala na starosti práve ona. „Prvý polčas bol ťažký. Bolo tam niekoľko sporných situácii. Dúfam, že boli rozhodnuté správne. Po zmene strán som už trošku oddychovala. Snáď budem mať na tento duel dobré spomienky,“ zverila sa debutantka, ktorá zo svojho pohľadu vyriešila úspešne aj najkontroverznejšiu situáciu zápasu, keď sa David Depetris dostal k hlavičke, no tú mu vyškriabal brankár Pavol Kováč na roh. Argentínsky strelec sa však okamžite dožadoval uznania gólu, lenže práve druhá asistentka dala hlavnému arbitrovi jasný signál, že gólman DAC zakročil ešte pred bránkovou čiarou. „Tú hlavičku som videla dobre, stála som správne, gól to nebol,“ vravela sebavedomo.

Cesta na vrchol bola tŕnistá

Dostať sa ako žena medzi mužskú rozhodcovskú elitu, to nie je vo futbalovom svete bežná vec. „Je to o drine a tréningu. Napríklad doma trénujem sama pred zrkadlom. Najmä vďaka tvrdej práci som sa dostala v roku 2005 na listinu FIFA. Dôležité je takisto dôvera a tú som dostala. A samozrejme, je nutné mať aj kúsok šťastia,“ priznala Mária Súkeníková, ktorá sa už predstavila na európskom šampionáte hráčok do 19 rokov i tom seniorskom vo Fínsku. Nechýbala ani na MS hráčok do 17 rokov na Trinidade a Tobagu a bola blízko k tomu, aby sa aktívne zapojila do diania na nedávnom nemeckom seniorskou šampionáte, kde triumfovali Japonky. „Boli to zaujímavé skúsenosti. Prepracovala som sa na tie najvyššie turnaje, navyše som mala šancu dostať sa na tohtoročné majstrovstvá sveta žien v Nemecku. Bohužiaľ, nepodarilo sa mi to, tak snáď to vyjde o štyri roky. Prípadne sa chcem pokúsiť dostať sa budúci rok na olympiádu,“ odhalila svoje plány elitná slovenská rozhodkyňa.

Lenže cesta na vrchol nebola jednoduchá. Mária začínala s rozhodcovskou kariérou v roku 2002 a pochopiteľne, že musela vykročiť z prízemia, kde často vládne oveľa väčšie napätie ako na prvoligových štadiónoch. Prvá žena v Corgoň lige však pred žiadnym nahnevaným divákom utekať nemusela. „Určite boli v mojej kariére aj zlé situácie. Možno sa po mne aj chcel niekto rozbehnúť, ale uvedomil si, že som žena, tak mi dal pokoj,“ smiala sa po svojom premiérovom stretnutí v najvyššej súťaži.

Rodina je veľkou oporou

Ale byť ženou vo futbale nie najmä na Slovensku je nič pre slabé povahy. Osočovanie, diskriminácia či reči, že baba predsa nemôže rozumieť futbalu, to všetko postretlo aj Máriu Súkeníkovú. „Je veľa ľudí, ktorí ma nepodporujú a nefandia mi. Poznámky takýchto ľudí musíte pustiť jedným uchom dnu a druhým von a hodiť ich za hlavu. Ale možno sa to zmení,“ dúfa a zároveň dodáva, že v Corgoň lige podobné problémy nie sú. „Na tejto úrovni je to výborné. Všetci kolegovia sú rozumní chalani, ktorí ma naplno rešpektujú a s ktorými sa navzájom podporujeme.“

Azda najznámejšou ženou - rozhodkyňou v našich končinách je Češka Dagmar Damková, ktorá sa naplno presadila v Gambrinus lige a po nedávnom zavesení píšťalky na klinec sa o nej hovorí ako o možnej kandidátke na post šéfky českého futbalu. „S Dášou sa poznám. Viedli sme spoločne dva zápasy na majstrovstvách Európy, boli sme spolu na známom Algarve Cupe i na skúškach pred majstrovstvami sveta. Je to skvelá baba, ktorá práve skončila kariéru a ide do komisie UEFA. Je pre nás dôležité, že aj tam bude prvou ženou,“ priblížila Mariá Súkeníková, pre ktorú však česká kolegyňa nie je jediným vzorom. „Ako rozhodca sa mi páči Howard Webb z Anglicka, z našich to bol pochopiteľne Ľuboš Micheľ a tiež Martin Balko či Roman Slyško, s ktorým som dnes spolupracovala. Práve od nich sa veľa učím. Ale snažím sa aj sama zlepšovať,  takisto chodím na kurzy FIFA, kde sú rôzne skúšky, testy a tréningy,“ dodala prvá rozhodkyňa v slovenskej najvyššej súťaži.

Lenže kariéra na futbalovej čiare nie je pre ňu len o radosti. Kvôli rozhodovaniu musela opustiť po 13-tich rokoch prácu a najpopulárnejšia hra na svete ju oberá aj o čas strávený v kruhu manžela a dcérky. „Nie je to ľahké, pretože sa o rodinu musím starať, ale moji najbližší mi pomáhajú. Manžel hrával futbal za Žilinu, takže vie, čo to obnáša, preto ma veľmi podporuje. Ak by nebolo jeho, rozhodkyňou nie som."

Sobotňajším vystúpením Mária sama sebe opäť dokázala, že rozhodnutie venovať sa aktívne futbalu z pozície arbitra bolo správne. „Teraz si hovorím, že sa to skutočne oplatilo. V najnižších ligách bolo veľa plaču, ale dostala som dôveru rozhodovať vo vyšších súťažiach, a to je úplne niečo iné. Verím, že som nesklamala a dostanem ešte šancu,“ dúfa rozhodkyňa, ktorá má pred sebou okrem usadenia sa v Corgoň lige aj ďalšie výzvy. „Momentálne už veľmi nemám čo dokázať. Snáď len dostať sa na spomínané majstrovstvá sveta a olympiádu. To by bol vrchol," uzavrela Mária Súkeníková.