Vuvuzely, španielski šampióni a francúzski rebelanti - aj taký bol africký šampionát

Rekapitulácia uplynulého mesiaca.

Je koniec. Tridsaťjedendňový futbalový maratón v Juhoafrickej republike spoznal svojho víťaza. Korunu kráľa si na hlavu nasadili futbalisti Španielska. Gól Andrésa Iniestu dal prakticky zlatú bodku za porciou 64 zápasov, ktoré mali diváci možnosť vidieť na štadiónoch i pri obrazovkách. Aké teda boli 19. majstrovstvá sveta vo futbale? Ponúkame krátku rekapituláciu uplynulého mesiaca.

Skupinová fáza: Koniec dvoch veľmocí, otravné vuvuzely a skvelá Južná Amerika

Už súboje v skupinovej fáze naznačili, v akom tóne bude tohtoročný svetový šampionát znieť. Príšerný zvuk vuvuziel, nepresné výroky rozhodcov a málo atraktívny futbal. To bola hudba uplynulého mesiaca z pohľadu futbalu.

Všetko začalo presne 11. júna 2010. Otvárací duel medzi domácou reprezentáciou a Mexikom víťaza nenašiel. Krajina Nelsona Mandelu snívala svoj postupový sen, ale ten sa rozplynul po prehre s Uruguajom. Práve v A-skupine sa zrodilo jedno z najväčších prekvapení celého turnaja. Francúzski rebelanti sa venovali všetkému možnému, len na to najdôležitejšie, teda futbal, im akosi nezostal čas ani sily. Po troch slabučkých výkonoch sa pobalil nielen reprezentačný tím "Les Bleus", ale takisto Raymond Domenech, čím priaznivcom z krajiny galského kohúta padol veľký kameň zo srdca.

Ďalším favoritom, ktorý sa pobral na cestu domov skôr, ako by sám očakával, bolo Taliansko. A nás teší, že výraznou mierou k tomu prispela slovenská reprezentácia. Nováčik na najväčšom futbalovom sviatku dokázal v záverečnom súboji F-skupiny poraziť obhajcu titulu a na jeho úkor postúpil do osemfinále. Slováci sa tak postarali o jedno z najväčších prekvapení na turnaji. Medzi také možno zaradiť aj prehru Španielov v ich úvodnom zápase proti Švajčiarsku. Ašpirant na zlato nezačal cestu za svetovým titulom práve najlepším spôsobom. Napriek nešťastnej porážke 0:1 sa dokázal pozviechať. Ako to napokon dopadlo, to všetci dobre vieme.

Bojom v základných skupinách jednoznačne vládla Južná Amerika. Od Brazílie či Argentíny sa podobné kúsky očakávali, no ruku k dielu pridali aj Paraguaj, Uruguaj a Čile. Práve tieto tri krajiny patrili medzi najpríjemnejšie prekvapenia skupinovej fázy.

Z pohľadu atraktivity to však zďaleka nebolo také ideálne. Trend „hlavne neinkasovať“ pokračoval aj na afrických brehoch. Len máloktoré mužstvo sa snažilo hrať smerom dopredu. Vrcholom nudy bol zápas Brazílie s Portugalskom. Mal to byť jeden z vrcholových zápasov v základných skupinách, ale kto zápas nevidel, môže si pogratulovať. Vidieť sa prechádzať 20 hráčov a k tomu dvoch brankárov ako sa tomu všetkému prizerajú, to nie je práve ideálna reklama na futbal. „Brazílsky“ duel medzi originálnymi Brazílčanmi a tými európskymi uspal zrejme aj toho najväčšieho nespavca. Bezgólová remíza však posunula Portugalsko do osemfinále a „Pentacampeão“ nespoznal chuť porážky.

Vyraďovacia fáza: Chyby rozhodcov, juhoamerický smútok a európska nadvláda

Už spomínaná dominancia Južnej Ameriky skončila príchodom vyraďovacej fázy. Hneď v jej prvom kole muselo po prehre s Brazíliou z hry von Čile. Osemfinále, to bol koncert omylov rozhodcov. Svoje o tom vedia Angličania či Mexičania. Hold, moderná technika je zdá sa nevyhnutnosť, len o tom presvedčiť Seppa Blattera. Tak snáď za pár rokov.

Juhoamerická katastrofa však dorazila až vo štvrťfinále. Zo štyroch kandidátov na semifinále postúpil jediný, aj to ten, od ktorého sa očakávalo najmenej. Uruguaj si po penaltovej dráme poradil s Ghanou, hoci nebyť pohotového zákroku rukou Luisa Suaréza a nepremenenej jedenástky Gyana, oslavovali by historický úspech Afričania.

Po úspechu "Le Celesté" nastala pre Južnú Ameriku smutnejšia časť šampionátu. Najskôr Holanďania otočili duel proti Brazílii, a potom dostali najkrutejšiu lekciu Argentínčania. Zverenci Diega Maradonu sa dovtedy prezentovali výbornými výkonmi, lenže v rozhodujúcich chvíľach ich doslova zvalcoval nemecký tank so štvorgólovým pohonom. Štvrťfinálovú mizériu juhoamerických celkov stvrdilo vyradenie Paraguaja, ktorý nestačil na Španielsko.

Semifinálové boje otvoril duel Holandska s Uruguajom. "Oranjes" si po víťazstve 3:2 zaistili tretíkrát v histórii postup do naprestížnejšieh futbalového zápasu na svete. V závere sa síce poriadne triasli o víťazstvo, ale napokon tesné víťazstvo uhájili. Uruguaju zostal len boj o tretie miesto. Holanďania verili, že sa im tretí pokus o zisk Svetového pohára FIFA podarí dotiahnuť do úspešného konca. Dúfali, že prekonajú slávnu generáciu okolo Johana Cruyffa, Johana Neeskensa, Ruuda Krola, Johnnyho Repa. Od toho ich delilo jediné víťazstvo, ktoré by znamenalo prvý titul pre neveľkú krajinu zo západu Európy. No ako sa neskôr ukázalo, všetka nádej sa vyparila do nenávratna.

O druhom finalistovi rozhodol duel medzi Nemeckom a Španielsko.  "La Furia Roja" v ňom nikoho nenechala na pochybách o tom, kto je momentálne kráľom svetového futbalu. Barcelonský rukopis doplnený otlačkami Realu Madrid proti Nemecku. Dovtedy sa hráči „Nationalelf“ prezentovali výbornými výsledkami aj výkonmi. Na raňajky sfúkli v osemfinále Anglicko, v rámci štvrťfinálového obeda si pochutili na Argentíne. Lenže mocné Španielsko nemeckú hostinu ráznym spôsobom ukončilo. Klose a spol. museli mať po semifinálovom stretnutí ťažký spánok. Nielen preto, že prehrali 0:1, ale najmä z toho dôvodu, že takmer celých 90 minút márne naháňali loptu, ktorú im futbalisti v červenom nepožičali. Ôsmeho svetového šampióna v histórii tak malo určiť finále medzi Holandskom a Španielskom. Bolo jasné, že Európa sa dočká prvého triumfu na inom, ako domácom kontinente.

Predkrmom pred hlavným chodom bol súboj o bronz. Ako tradične, aj tento rok priniesol zaujímavý futbal, päť gólov a víťazstvo Nemecka. Pre ubolenú dušu futbalového fanúšika bol zápas o tretie miesto čiastočnou náplasťou. A hoci sa fanúšikovia tešili aj na ofenzívne finále, nič podobné sa nekonalo. Bol to skôr krvilačný horor s niekoľkými likvidačnými zákrokmi.

Finále: Kickbox na trávniku, „klasický“ Webb a zlatá španielska oslava

V rozhodujúcom zápase Holanďania nepripustili podobný scenár ako Nemci pár dní predtým a svojho súpera z Pyrenejského polostrova poriadne potrápili. Ak by Arjen Robben premenil jeden zo svojich nájazdov, mohlo sa všetko vyvíjať úplne inak. Lenže „štvorprstý“ Casillas sa stal zasa raz hrdinom španielskeho národa. A aj vďaka nemu mohli jeho spoluhráči potvrdiť svoju hernú prevahu gólom v predĺžení. O rozhodujúci moment sa postaral "malý veľký muž" Andrés Iniesta. Nenápadný, no nenahraditeľný člen barcelonskej i španielskej zostavy. Čože? Počujeme námietky, že krátko pred jeho presným zásahom mali Holanďania zahrávať rohový kop, namiesto toho nasledoval len odkop od Casillasovej brány? Áno máte pravdu, Howard Webb opäť potvrdil, že je jedným z najpreceňovanejších rozhodcov na svete. Avšak nestalo sa tak len krátko pred gólovým momentom. Len si spomeňte na prvý polčas a kop Nigela de Jonga do hrudníka Xabiho Alonsa. Stačila už len dvojitá otočka a zo strany hráča Manchestru City by to bol výkon hodný Chucka Norrisa. Webb mu za životunebezpečný zákrok ukázal iba žltú kartu a ušetril ho od predčasnej sprchy. To isté platilo o van Bommelovi. I ten si o červenú farbu pred očami koledoval už v prvej 45-minútovke. V predĺžení ušetril anglický arbiter Robbena od osudu, aký postretol krátko predtým vylúčeného Heitingu. Rovnaké tvrdenie platí na opačnej strane pre Inieste. Takže s námietkami oranžových to nie je zasa také horúce. Navyše boli to oni, ktorí si ako prví pomýlili finálový trávnik s bojovým ringom a nemalým spôsobom prispeli k pokazeniu celého finále. No teraz sú už omyly pána Webba i celý priebeh duelu o Svetový pohár FIFA minulosťou. História sa na detaily pýtať nebude, tá si zapamätá iba víťaza, teda Španielsko, celkovo ôsmeho majstra sveta vo futbale.

Uruguajčania a Müller veľkými objavmi, Francúzi a Taliani najväčším sklamaním

Tak ako na každom šampionáte aj tohtoročný futbalový sviatok pripravil niekoľko prekvapení a minimálne rovnaký počet sklamaní. Predstavme si možno

Prekvapili:
Uruguaj: Futbalisti z tejto juhoamerickej krajiny si ako poslední zaistili účasť medzi svetovou elitou, ale šampionát im vyšiel na výbornú. Od úvodného zápasu sa prezentovali výbornou defenzívou a skvelým útočným duom Luis Suárez – Diego Forlán. Práve Forlán potvrdil povesť kanoniera a získal cenu pre najlepšieho hráča MS 2010. Štvrté miesto je pre Uruguaj obrovským úspechom. Absolútne prvý majster sveta z roku 1930 si tak zaspomínal na časy, keď udával tón svetovému futbalu.

Thomas Müller: Mladý ofenzívny hráč Bayernu sa len pred touto sezónou prebojoval do základného kádra Bayernu Mníchov. V klubových farbách zatienil Miroslava Kloseho i Maria Gomeza a vo výbornom svetle sa prezentoval aj v Juhoafrickej republike. Strelil pät gólov, pridal tri asistencie a stal sa najproduktívnejším hráčom celého turnaja. Dvadsaťročný útočník či ofenzívny záložník bol akoby obrazom celej nemeckej reprezentácie – mladý, dravý, gólovo potentný.

Róbert Vittek a Slovensko: Útočník Ankaragücü okorenil slovenskú premiéru na svetovom šampionáte štyrmi presnými zásahmi a vďaka jeho gólom Slováci postúpili medzi najlepšiu šestnástku. Pred štartom turnaja takýto strelecký apetít zo strany Róberta Vitteka čakal len málokto. Rovnako prekvapilo celé slovenské mužstvo. Postup do osemfinále bol splnením veľkého sna. Navyše hráči Tatier poriadne potrápili aj neskoršieho finalistu z Holandska.

Sklamali:
Francúzsko: Už postup majstra sveta z roku 1998 a obhajcu striebra vyvolal veľké diskusie. Kvalifikačné trápenie ukončila až ruka Thierryho Henryho v baráži proti Írsku, po ktorej Gallas rozhodol o tom, že Francúzi do Afriky pocestujú. Na samotnom šampionáte to bola z ich strany futbalová i ľudská tragédia. Hráči sa verejne postavili proti trénerovi Domenechovi a ich boj vyvrcholil najmä po tom, čo bol z kádra vyradený Nicolas Anelka. Hrať futbal v takej atmosfére, to bola naozaj „mission impossible“ a podľa toho to skončilo. Francúzsko získalo jediný bod a s hanbou odcestovalo domov Našťastie pre krajinu galského kohúta Domenech na lavičke skončil a nahradil ho Laurant Blanc.

Taliansko: Predčasný koniec postretol aj druhého finalistu spred štyroch rokov a obhajcu trofeje. Talianov trápila herná kríza už pred šampionátom, kritici Lippimu neustále pripomínali prestarnutý káder a chýbajúce osobnosti. Skúsený kouč však veril, že s tímom môže uspieť. Napokon jeho viera stroskotala na Novom Zélande a Slovensku.

Cristiano Ronaldo a Portugalsko: Najdrahší futbalista na svete mal patriť k najžiarivejším hviezdam celých majstrovstiev sveta. Napokon sa zaradil do kategórie najvýraznejších sklamaní. Zbytočne sa utápal v individuálnych akciách, ktoré mu až na pár výnimiek súperovi hráči bezpečne hatili. Ak by to šlo, o ohrozenie súperovho brankára by sa pokúšal azda aj z odkopu spred vlastnej brány. Ronaldova frustrácia z individuálneho nezdaru sa prejavovala aj na hre celého kolektívu. Portugalci síce strelili na turnaji v štyroch zápasoch sedem gólov, no všetky nasúkali do siete KĽDR. Proti Pobrežiu Slonoviny, Brazílii a Španielsku vyšli strelecky naprázdno. A hoci v nich inkasovali iba raz, David Villa poslal nástupcov Eusébia domov už po osemfinále.

Najlepšia jedenástka MS 2010 podľa Športálu:
Iker Casilllas - Sergio Ramos, Diego Lugano, Carles Puyol, Giovanni van Bronckhorst - Andres Iniesta, Wesley Sneijder, Bastian Schweinsteiger – David Villa, Diego Forlán, Thomas Müller