Premárnené talenty: Javier Saviola

Argentínski ofenzívni futbalisti to majú často veľmi náročné. Stačí, ak ukážu kúsok talentu, strelia zopár gólov a ihneď dostávajú prívlastok „nový Maradona“. Snáď jediným, kto sa k legende s číslom desať dokázal aspoň priblížiť, je Lionel Messi. Pred ním však mnohí iní pohorel. Stačí spomenúť mená ako Ariel Ortega, Juan Román Riquelme, Pablo Aimar, Carlos Tévez. A do tejto spoločnosti patrí aj Javier Saviola, jeden z hŕstky tých, ktorí počas kariéry obliekal dres Barcelony aj Realu Madrid. Ale ani na Nou Campe, ani na štadióne Santiaga Bernabeua sa maličký útočník novým Maradonom nestal.  

Nový Maradona

Javier Pedro Saviola Fernández uzrel svetlo sveta v Buenos Aires. V rodnom meste vstúpil do veľkého futbalu v drese slávneho River Plate. Už v šestnástich rokoch debutoval za seniorský tím a v premiérovej sezóne šesťkrát skóroval, čo bolo viac ako slušným počinom. Svoje strelecké schopnosti potvrdzoval aj v nasledujúcich rokoch. V sezóne 1999–2000 pomohol tímu k ligovému triumfu v Aperture i Clausure. Čoskoro sa dočkal ocenenia pre najlepšieho hráča pôsobiaceho v Južnej Amerike a už spomínaného porovnávania s najslávnejším argentínskym futbalistom všetkých čias. K tomu prispel okrem čuchu na góly aj nízky vzrast mladého kanoniera. Podľa mnohých čakala na Javiera Saviola žiarivá budúcnosť.

Očakávania sa ešte zvýšili po MS hráčov do 20 rokov v roku 2001. Pred turnajom patrila Argentína medzi hlavných kandidátov na titul, no musela sa vyrovnať s ťarchou domáceho prostredie. V kádri však mala Saviolu. „El Conejo“ (králiček) rozohral počas turnaja vlastný šampionát. Jedenástimi gólmi dopomohol svojej krajine k zisku titulu. Vo finále proti Ghane prispel k víťazstvu 3:0 jedným zásahom. A pár dní po veľkolepom triumfe sa mohol pomaly baliť a pripraviť sa na svoju európsku misiu.

Ešte pred turnajom prejavila o talentovaného strelca  záujem Barcelona, ale v hre boli aj Juvenus, Inter Miláno či Real Madrid. Vedenie River Plate nechcelo o odchode svojej hviezdy ani počuť. Lenže klub trápili nemalé dlhy a keď napokon Katalánci ponúkli v tej dobe astronomických 15 miliónov libier, putoval Saviola na Nou Camp.

Porovnávanie s Maradonom prestupom do tímu „Blaugrana“ nabralo na intenzite, keďže „božský Diego“ takisto začínal svoje európske pôsobenie práve v Barcelone. Dobre teda vedel, čo jeho nástupcu čaká. „Saviola si musí dať pozor, aby ho nezožrali. Barcelona je peklo!“ upozorňovala 19-ročného útočníka najslávnejšia desiatka v argentínskej histórii. V Katalánsku vládlo po získaní veľkého talentu nadšenie. Mal byť prítomnosťou a najmä budúcnosťou klubu. Okolo neho chceli Barcelončania vybudovať neporaziteľný tím.

Ale ročník 2001/2002 mužstvu nevyšiel. Bordovo-modrí sa nedočkali prvenstva v La Lige. Dokonca sa museli vyrovnať až so štvrtým miestom. Bolestivé bolo aj vypadnutie v semifinále Ligy majstrov, kde stroskotali na  večnom rivalovi Reale Madrid. S výkonmi letnej posily však vládla spokojnosť. Saviola ukázal svoje schopnosti a 17-krát sa v Primera División zapísal do streleckej listiny. Stačilo to na štvrté miesto medzi ligovými kanoniermi  a ocenenie pre najlepšieho juhoamerického hráča v Španielsku. V konkurencii mien ako Rivaldo, Catanha či Roberto Carlos to nebolo málo. Prezentoval sa tým, čo mu bolo vlastné – šikovnosť, rýchlosť, výborná technika. Obdivuhodný bol Javierov výkon aj vzhľadom na fakt, že krátko pred štartom sezóny sa musel vyrovnať so smrťou otca. Zvládol to a priaznivci Barcelony sa tešili na ďalšie skvelú kúsky „králička“.

Tých sa od svojich miláčikov nedočkali argentínski fanúšikovia na MS 2002. Možno tiež preto, že v záverečnej nominácii Saviolovo meno trochu prekvapivo absentovalo. Priestor dostali ostrieľaní borci, lenže „Albicelestes“  ani len nepostúpili zo základnej skupiny.

Keďže Saviola prišiel o šampionát v Ázii, mohol sa pripravovať na nový ročník, v ktorom mal potvrdiť svoje výkony z predošlých mesiacov. Nestalo sa. Maličký Argentínčan sa v prvej polovici súťaže iba hľadal a strelil chudobné dva góly, čím dokumentoval veľkú barcelonskú mizériu. Katalánci sa dokonca pohybovali v druhej polovici tabuľky. Odskákal si to Louis van Gaal. Holandského trénera nahradil na lavičke Radomir Antić. Pod jeho vedením sa Barcelona zdvihla a streleckú formu našiel aj Saviola, ktorý vytvoril nebezpečné ofenzívne duo s Patrickom Kluivertom. Dohromady nastrieľali 29 gólov, z nich 13 padlo z kopačky argentínskeho fovarda.  Ale hoci Antić zlepšil herný prejav i výsledky mužstva, na viac ako šieste miesto to nestačilo. Ani v Lige majstrov sa srbský kouč so svojimi zverencami úspechu nedočkal. Koniec prišiel už vo štvrťfinále.

Nechcený

Obrovské sklamanie malo za následok ďalšiu zmenu na trénerskej stoličke. Kormidla sa ujal Frank Rijkaard. A s jeho príchodom začalo pre Javiera Saviolu ťažké obdobie. V úvodnej sezóne Holanďanovho panovania ešte stihol nastrieľať 14 ligových gólov a ďalšie tri pridal v Pohári UEFA, no niekdajšieho obrancu Ajaxu či AC Milan nepresvedčil, že do tímu patrí. Rijkaard si priviedol vlastné posily (Eto´o, Larsson...) a Saviolu si škrtol z pomyselného zoznamu. Rodák z Buenos Aires, čerstvo ovenčený zlatou medailou z aténskej olympiády, tak musel z ničoho nič riešiť otázku. čo ďalej. Vedenie Barcelony akoby stále verilo, že 22-ročný futbalista bude mať čo tímu v budúcnosti ponúknuť, preto sa rozhodla poslať niekdajšiu miliónovú posilu na hosťovanie do francúzskeho AS Monaco.

Saviola sa k Azurovému pobrežiu sťahoval už so španielskym pasom vo vrecku. No v tej dobe myslel hlavne na možnosť, ako sa dostať späť do barcelonského kádra. „Je skvelé dostať nové občianstvo, ale svoje šťastie túžim nájsť najmä na ihrisku. Verím, že v Monacu prežijem skvelé obdobie a potom sa vrátim do klubu, kde som prežil toľko krásnych chvíľ,“ zaprognózoval si Saviola pred svojím pôsobením v kniežatskom celku. Ako sa ukázalo, v úlohe veštca by sa „králiček“ neuživil. Vo francúzskom celku sa strelecky trápil. V 37 dueloch skóroval iba 11-krát, čo rozhodne nebol signál, aby si ho Barcelona v kádri ponechala.

A presne tak sa stalo. Rijkaard už mal zloženie ofenzívy vyriešené. Ukázalo sa to v predošlých mesiacoch, keď sa Barca vrátila na španielsky trón. Bolo jasné, že stále iba 23-ročný hráč s vyhasínajúcim pušným prachom do plánov holandského lodivoda naďalej nezapadá. Preto sa s ponukou ozvala FC Sevilla. Klub z Andalúzie potreboval zaplniť medzeru po odchode Julia Baptistu, sťahujúceho sa do Realu Madrid. S radosťou teda siahla po nechcenom útočníkovi z Nou Campu. Ročné hosťovanie na štadióne Ramona Sancheza Pizjuana bral Saviola ako možnosť znova sa ukázať španielskym fanúšikom. „Je to atraktívna a dôležitá výzva. Som šťastný, že tu môžem byť. A to aj vzhľadom na veci, ktoré sa mi v minulosti stali v Barcelone. Teraz však chcem hovoriť iba o Seville a o tom, čo môžem v tomto klube dosiahnuť,“ vravel pred premiérou v novom pôsobisku.  

Ani v Seville nenašiel Javier Saviola stratený gólový apetít. Napriek tomu nemožno jeho pôsobenie v bielo-červenom považovať drese za neúspešné. Naopak, pre klub bol prínosom. V La Lige pomohol deviatimi zásahmi k piatemu miestu a v Pohári UEFA pridal ďalších päť gólov. Aj vďaka nim sa Sevilla radovala z celkového prvenstva, keď vo finále pokorila Middlesborough 4:0. Pre Argentínčana to bol prvý a zatiaľ posledný európsky triumf.

Bojovník

V lete 2006 pristála v schránke Javiera Saviolu možno neočakávaná miestenka na MS v Nemecku. Tréner José Pekerman dal nie príliš gólovo potentnému útočníkovi príležitosť a ten hneď v úvodnom súboji s Pobrežím Slonoviny prispel presným zásahom k víťazstvu 2:1. Počas celého šampionátu patril kmeňový hráč Barcelony do základnej zostavy, ale ďalšiu ranu do čierneho už nepridal. Argentína sa s nemeckými štadiónmi rozlúčila vo štvrťfinále a Saviola mal o pár dní viac na riešenie svojej budúcnosti.

V Katalánsku bol totiž stále nechceným a možnosť trvalého prestupu do Sevilly padla ešte v máji. „Saviolove výkony na MS ho nezachránia pred odchodom z klubu. Toto rozhodnutie nie je založené na výkonoch v jednom či dvoch zápasoch. Nepochybujeme o jeho talente, ale ťažko zapadne do nášho štýlu,“ opisoval Saviolovu budúcnosť v Barcelone technický sekretár klubu Aitor Begiristain.

Ale ani tieto tvrdé slová maličkého útočníka neodradili. Hoci v médiách sa hovorilo o jeho prestupe do Liverpoolu ako o hotovej veci, napokon sa rozhodol dodržať posledný rok zmluvy s Barcelonou. „Mal som ponuky, ktoré mi sľubovali väčšie peniaze ako momentálne dostávam v Barce. Klub naliehal, aby som odišiel, ale rozhodol som sa zostať a zabojovať o miesto v zostave,“ oznámil na konci augusta.

Na Nou Campe si v sezóne 2006-2007 síce miesto našiel, ale iba na lavičke náhradníkov. Práve z nej sa dostával na ihrisko najčastejšie. Navyše sa mu do cesty priplietlo nepríjemné zranenie. Napriek tomu nestrácal nádej, že v tíme „Blaugrana“ napokon zostane. „Chcem aj naďalej hrať tu. Nijako ma netrápi, že mi ešte stále nebola ponúknutá nová zmluva. Ak ju nedostanem teraz, dostanem ju neskôr. Najdôležitejšie zo všetkého je dohodnúť sa,“ vravel na začiatku roka 2007. No návrh nového kontraktu neprišiel, Barcelona o udržanie vyhasínajúcej hviezdičky nemala záujem.

Vo svojej poslednej sezóne sa Saviola s bordovo-modrým dresom rozlúčil piatimi ligovými gólmi a rovnaký počet zaznamenal v Copa del Rey. Po záverečnom súboji ročníka sa jeho misia v Katalánsku definitívne skončila. Obrovský talent, za ktorý Barcelona neváhala zaplatiť astronomickú sumu, svoj potenciál nedokázal naplniť. A tak sa musel pobrať inam.

Z Barcelony do Realu Madrid

V lete teda Javier Saviola opäť raz riešil otázku, kam budú smerovať jeho ďalšie kroky. Definitíva padla v polovici júla a správa o novom pôsobisku argentínskeho forvarda mnohých šokovala. Nielen preto, že by Real Madrid bol úhlavným rivalom Barcelony, ale takisto kvôli faktu, že prechodom na štadión Santiaga Bernabeua sa Saviolova pozícia prakticky nezmenila. „Loc Blancos“ mali, rovnako ako Barca, tím nabitý zvučnými menami a bolo zrejmé, že nový tréner Bernd Schuster s Javierom do základnej zostavy nepočíta, i keď pred jeho príchodom tvrdil, že „je stále mladý, vie strieľať góly a má nám čo ponúknuť.“

Saviola to v mužstve obhajcu ligového prvenstva nemal jednoduché. Predsa len, prichádzal z kádra veľkého rivala, navyše jeho hviezda pomaly zapadala, hoci mal stále iba 25 rokov. Azda aj preto veril, že by v Madride mohol uspieť. „Dúfam, že sa týmto krokom opäť posuniem vpred, budem pravidelne hrávať a s tímom dosiahnem úspechy. Je to pre mňa ohromná príležitosť, nad ktorou som ani sekundu neváhal,“ povedal po svojom prestupe do Realu bývalý hráč Barcelony. „Práve začínam novú kapitolu svojho života. Nikoho som nezradil ani nezabil. Je tu veľká rivalita, ale mnoho ľudí mi osobne prialo všetko najlepšie. Nepociťuje nič zvláštneho. V profesionálnom futbale sa takéto kroky udejú v živote mnohých hráčov,“ komentoval kontroverznú zmenu drese niekdajší ofenzívny zázrak a dodal: „Teraz som hráčom Realu Madrid a za jeho dôveru dám úplne všetko. Verím, že sa tu usadím.“

Omyl. Pôsobenie v španielskej metropole bolo ešte väčším sklamaním ako záverečný barcelonský rok. Pravdou je, že hneď prvú šancu v základnej zostave premenil Saviola na gól, ale v La Lige sa v prvej sezóne objavil v základe objavil iba päťkrát, v štyroch prípadoch naskakoval do hry ako žolík. Napriek nedostatku príležitostí na prípadný odchod z Madridu nemyslel. Znova chcel ukázať, akým je bojovníkom. „Myšlienka na odchod mi hlavou nikdy ani neprebehla. Budem naďalej pracovať, aby som bol pripravený hrať. Pobijem sa o miesto v zostave. Som bojovník a viem, že s Realom môžem dosiahnuť veľké veci. To najlepšie odo mňa ešte len príde,“ upozorňoval uprostred svojej premiérovej sezóny v kráľovskom klube.  

Odhodlanie argentínskeho útočníka zostalo nevyslyšané. Síce sa tešil z premiérového španielskeho titulu, ale ani v ďalšom ročníku sa na jeho postavení nič nezmenilo. A to ani príchodom nového trénera Juande Ramosa, s ktorým si svoju situáciu prebral pri osobnom pohovore. „Povedal som mu, že potrebujem hrať. Dokonca som mu povedal, že ak so mnou nepočíta, tak nech ma klub nechá v januári odísť, pretože táto situácia je nehorázna,“ priznal v zime 2009. Z januárového odchodu nebolo nič a Saviola presedel aj jarnú časť na lavičke náhradníkov.

Vykúpenie v Lisabone

V lete mu bolo jasné, že jeho čas v Madride sa naplnil. Otázkou zostávalo, kto bude mať záujem o futbalistu s nemalým platom, ktorý dva roky poriadne nehral. S ponukou sa ozvala lisabonská Benfica. Najskôr bolo v hre ročné hosťovanie, potom sa ale oba kluby dohodli na odstupnom päť miliónov eur a „El Conejo“ sa sťahoval do Portugalska. Na Estádio da Luz sa konečne dočkal pravidelnej dávky futbalu a stretol sa tu so svojím bývalým spoluhráčom z River Plate i reprezentácie Pablom Aimarom. „Je to už desať rokov, čo som s Pablom hral za River Plate. Vždy sme si dobre rozumeli na ihrisku aj mimo neho. Je skvelé byť s ním zasa v jednom tíme, pretože je to hráč s výbornými schopnosťami," komentoval Saviola lisabonskú spoluprácu so svojím krajanom.

Stávka na argentínsku súhru Benfice vyšla. Juhoamerické duo hneď vo svojej prvej sezóne v drese „orlov“ pomohlo k zisku titulu i k triumfu v Ligovom pohári. „Králiček“ prispel k cennému úspechu celkovo 14 gólmi a dostal cenu pre najlepšieho hráča v Portugalsku za rok 2010. V ďalšom ročníku zaznamenal Saviola desať ligových gólov, ale Benfica iba sledovala chrbát suverénneho Porta. Chuť si napravila aspoň obhajobou Ligového pohára a postupom do semifinále Európskej ligy.

V aktuálnej sezóne sa pozícia nevysokého Argentínčana začala meniť. Opäť sa častejšie ako na ihrisku objavoval na lavičke náhradníkov. Pred koncom roka 2011 sa dokonca nahlas začalo hovoriť o jeho odchode z portugalskej metropoly. Všetko sa ale zvrtlo a niekdajšia veľká nádej predĺžila s klubom zmluvu do leta 2013.

Tu niekde sa náš príbeh o Javierovi Saviolovi končí, i keď jeho kariéra naďalej pokračuje. No už to nie je zázračný mladík, po ktorom na začiatku milénia prahli európske veľkokluby. V decembri prekročil prah tridsiatky, a to je vek, kedy futbalista môže pomaly hodnotiť, čo dosiahol. V prípade Saviolu toho nie je málo - argentínsky, španielsky či portugalský titul, triumf v Európskej lige, zlato z olympiády a MS hráčov do 20 rokov, angažmány v Reale Madrid a Barcelone. Ale  sám „El Conejo“ asi najlepšie vie, že mohol a mal dosiahnuť oveľa viac. Napokon sa stal len ďalším z rady argentínskych nádejí, ktoré sa umeniu a úspechom Diega Maradonu ani len nepriblížili.

Vizitka

Meno: Javier Pedro Saviola Fernández
Dátum a miesto narodenia: 11. decembra 1981, Buenos Aires
Pozícia: útočník
Kluby: River Plate, FC Barcelona, AS Monaco (hosť.), Sevilla (hosť.), Real Madrid, Benfica
Reprezentácia: 40 zápasov, 11 gólov

Úspechy:
víťaz argentínskej ligy (1999 Apertura, 2000 Clausura), víťaz Pohára UEFA, víťaz španielskeho Superpohára (2006, 2008), víťaz španielskej La Ligy (2008), víťaz portugalskej ligy (2010), víťaz portugalského Ligového pohára (2010, 2011), majster sveta do 20 rokov (2001), olympijský víťaz (2004)

Štatistiky kariéry (zdroj: wikipedia.org)

VIDEO: Poslaím Javiera Saviolu bolo strieľanie gólov

 zdroj videa: youtube.com