Karhan v reprezentácii končí. Predstavoval som si to inak, priznáva

Slovenská reprezentácia prišla v súboji s Ruskom o poslednú nádej zabojovať o postup na Euro 2012. Prehra 0:1 zmenila sen o druhom veľkom turnaji v rade na prach a urýchlila reprezentačný koniec Miroslava Karhana.

Futbalista, ktorý odohral najviac duelov v histórii slovenskej reprezentácie, po stretnutí oznámil, že najcennejší dres definitívne vyzlieka. „Pre mňa to bol posledný zápas v kvalifikácii a prakticky aj za národné mužstvo. Dohodol som sa s Vladom Weissom, že do Macedónska už nepocestujem. Koniec reprezentačnej kariéry som si predstavoval trochu inak, ale v živote sa stávajú aj horšie veci ako prehry vo futbalovom zápase,“ povedal krátko po zápase reprezentačný rekordér.

Duel proti Rusku bol pre Miroslava Karhana 107. v slovenských farbách. Žiadny ďalší už však nepridá. „Povedal som už skôr, že táto kvalifikácia je pre mňa posledná. Nemôže sa stať, že by som si to rozmyslel. Bolo mi jasné už skôr, že je to moja posledná kvalifikácia. Dokedy bola nádej, chcel som tímu pomôcť a byť platný. Tajne som dúfal, že by som mohol skončiť až v Poľsku a na Ukrajine. Bohužiaľ, nevyšlo to,“ dodal stredopoliar Spartaka Trnava.

Posledný duel s dvojkrížom na hrudi bol však smutnou rozlúčkou za 16 rokmi strávenými v A-tíme Slovenska. Prehra s Ruskom odplavila aj poslednú slamku, o ktorú sa futbalisti spod Tatier mohli zachytiť a ďalej bojovať o Poľsko a Ukrajinu. Nestalo sa. A popravde, s výkonom, aký  predviedli proti veľkej krajine z východu, mohli o bodoch premýšľať len v predzápasových komentároch a vyhláseniach.  „Išli sme do zápasu s tým, že chceme vyhrať, aby sme ešte v Macedónsku mali o čo hrať. Bohužiaľ, to sa nepodarilo. Rozhodlo to, že sme nedali gól. Mali sme náznaky šancí, ale góly sme počas celej kvalifikácie nedávali,“ zhodnotil Karhan.

A práve strelecká mizéria bola pre celý kvalifikačný cyklus kľúčová. Ak dá mužstvo v deviatich zápasoch len šesť gólov a prehrá doma s Arménskom 0:4, je postup na záverečný šampionát len utópiou. Súboj s Rusmi akoby bol symbolickou bodkou za uplynulým rokom. „Ak si spomeniem na zápasy s Poľskom alebo s Českom, tak sme ani zďaleka nemali také šance, ako napríklad proti Arménsku a predsa sme góly dali. Počas tejto kvalifikácie sme skórovali len šesťkrát, čo je naozaj málo. S tým ťažko pomýšľať na úspech,“ komentoval Karhan a jedným dychom dodal, že víťazstvo hostí bolo zaslúžené. „Rusi dnes boli herne lepší. Hlavne v druhom polčase. V tom prvom sme hrali vyrovnanú partiu, potom akoby nám odišli sily.“

Nezabudnuteľné Poľsko, smola pred MS 2010

Ukončenie reprezentačnej kariéry nie je z pohľadu skúseného harcovníka nič neočakávané. „Vek zastaviť nemožno. Budem sa sústrediť na klubové výkony v Trnave a pokúsim sa so Spartakom prekvapiť v domácej lige. Futbal mi však stále chutí. Ale roky pribúdajú a je čas, aby v národnom mužstve hrali mladí,“ povedal Miroslav Karhan, ktorý sa v uplynulej dekáde stal ikonou reprezentácie a nebojí sa v nej pokračovať v realizačnom tíme. To je však pieseň budúcnosti. „S futbalom nekončím, takže na nejakú ponuku pri národnom tíme nie je čas. Po konci kariéry sa tomu nebránim, ale teraz chcem hrať.“

Najviac si budem pamätať poslednú kvalifikáciu a zápas v Poľsku, kde som na snehu nastúpil na posledných päť minút. To vo mne zostane do konca života.

Predzvesťou reprezentačného konca bola pocta, ktorú mu udelila UEFA. Tá sa rozhodla oceniť všetkých futbalistov zo starého kontinentu, ktorí vo farbách svojho národného tímu odohrali viac ako sto duelov. Miroslav Karhan medzi takýchto futbalistov patrí. No ocenenie pre neho žiadnu špecifickú príchuť nemalo. „Stý zápas som odohral už dávno a nejakú vedu či slávu si z toho nerobím. Dali mi to. Ak by som tú cenu nedostal, nič by sa nestalo,“ povedal hráč, ktorý zažil s reprezentáciou krásne i smutné chvíle. A asi nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že tie neradostné prevažovali. „Najviac si budem pamätať poslednú kvalifikáciu a zápas v Poľsku, kde som na snehu nastúpil na posledných päť minút. To vo mne zostane do konca života. Takisto mi bude chýbať partia, ktorá bola v národnom tíme vždy výborná. A na čo by som najradšej zabudol? Takých stretnutí je viac. A patrí medzi ne aj dnešná prehra,“ hodnotil 35-ročný stredopoliar.

No azda najsmutnejšia chvíľa prišla krátko pred MS 2010. Karhan nemal v Afrike chýbať, lenže možnosť zahrať si na majstrovstvách sveta mu zobralo zranenie. A bola to práve túžba predsa len si na nejakom tom záverečnom turnaji kopnúť. „Ak by som hral na majstrovstvách sveta, skončil by som po nich. Toto bola moja motivácia. Vlado Weiss mi dal šancu hrať v kvalifikácii a v prípade postupu som si mohol zahrať na majstrovstvách Európy. Bohužiaľ, to sa nepodarilo,“ uzavrel sklamaný a dnes už bývalý reprezentant Miroslav Karhan.