Slovensko sníva svoj nový postupový sen.
Pred dvoma rokmi stál slovenský futbal na prahu svojho najväčšieho úspechu v ére samostatnosti, hoci vtedy o ňom ani len netušil. V naplnenie sna o postupe na svetový šampionát do Južnej Afriky veril pred štartom kvalifikácie iba málokto. Tréner Weiss totiž preberal reprezentačný výber v štádiu rozkladu, ale v pomerne krátkej dobe dokázal takmer nemožné. V kvalifikačnej skupine nechali jeho zverenci za sebou Slovinsko, Česko, Severné Írsko i Poľsko. Po víťazstve v Chorzówe sme 14. októbra 2009 oslavovali historický úspech – loď so slovenskými vlajkami po strastiplnej ceste predsa len doplávala k africkým brehom.
Pred štartom majstrovstiev sveta snívali hráči i fanúšikovia spod Tatier sen nový, osemfinálový. Po prvých dvoch zápasoch sa takmer stratil v hmle, ale heroický výkon proti obhajcovi titulu z Talianska ho znova premenil na realitu.
Áno, tieto momenty máme stále v pamäti a naďalej na ne s radosťou spomíname. Lenže teraz sú už minulosťou a z minulosti sa žiť nedá. Majstrovstvá sveta skončili a pred výberom Vladimíra Weissa stojí nová výzva – po svetovom šampionáte postúpiť aj na ten európsky v Poľsku a na Ukrajine.
Slovákov opäť nečaká nič jednoduché. Skupina s Ruskom, Írskom či Macedónskom je však hrateľná, rovnako ako tomu bolo pred dvoma rokmi. Ale kým vtedy sa o postupe iba šuškalo, dnes sa o ňom hovorí nahlas a zreteľne. Slovensko patrí medzi celky s ambíciami zaistiť si miestenku na ME 2012. Ak nie priamu, aspoň prestupovú cez baráž.
Tréner Weiss a jeho ovečky sa teda musia vysporiadať s úplne novou situáciou. Teraz už nemôžu prekvapiť. Z mužstva, ktoré inkasovalo na domácej pôde päť kusov od Walesu či štyri od Nemecka, sa stal kolektív schopný potrápiť aj najväčšieho favorita. Rozprávať by o tom vedeli Holanďania či Taliani. Postup na Euro sa po posledných výsledkoch akosi automaticky očakáva. Tlak oproti minulosti neporovnateľne stúpol, očakávania zo strany fanúšikov sú niekoľkonásobne vyššie.
Na druhej strane je súčasné slovenské mužstvo v porovnaní s tím spred 24 mesiacov oveľa skúsenejšie, ošľahané niekoľkými náročnými zápasmi, v ktorých išlo o všetko. Súboje zo záveru kvalifikácie MS 2010 a hlavne samotného šampionátu boli pre mladých hráčov obliekajúcich slovenské dresy tou najväčšou školou.
K postupu však okrem schopností a šťastia bude potrebný ešte jeden element. Fanúšikovia. Domáce prostredie musí byť naozaj domácim a tribúny sa musia stať tým povestným dvanástym hráčom. Každý súper, ktorý na Slovensko príde, musí cítiť, že tu rozhodne nie je na vlastnej pôde. Práve z toho dôvodu sa vynára otázka, či sa takéto niečo podarí aj na "atletických" Pasienkoch. Ak však medzi slovenským mužstvom a fanúšikmi vznikne tá správna symbióza, či už v Bratislave alebo v Žiline, potom sa môžu naše sny zasa raz premeniť na skutočnosť.