Preview: Rusko - Slovensko

Pred zápasom kvalifikácie ME 2012 Rusko - Slovensko.

Slovenskí futbaloví reprezentanti vstúpili po úspechu na MS 2010 do kvalifikácie o postup na európsky šampionát v roku 2012 víťazne. Boj o Poľsko a Ukrajinu odštartovali v piatok vydretým triumfom 1:0 proti Macedónsku. O zisku povinných troch bodov rozhodol v nadstavenom čase Filip Hološko.

V utorok čaká zverencov Vladimíra Weissa st. ešte náročnejšia skúška. Duel v Rusku bude priamou konfrontáciou dvoch ašpirantov na postup na záverečný turnaj ME 2012. Predstavme si teraz oboch súperov utorňajšieho súboja.

RUSKO

Člen FIFA od: 1912, 1946 (ako Futbalová federácia ZSSR)
Člen UEFA od: 1954
Prezident zväzu: Sergej Fursenko
Hlavný tréner: Dick Advocaat
Kapitán: Andrej Aršavin
Najviac zápasov: Viktor Onopko (109)
Najviac gólov: Vladimir Besčastnych (26)
Súčasné postavenie v rebríčku FIFA: 66.
Najvyššie postavenie v rebríčku FIFA: 3. (apríl-jún 1996)
Najnižšie postavenie v rebríčku FIFA: 40. (december 1998)
Účasť na MS: 2 (1994, 2002)
Účasť na ME: 3. (1996, 2004, 2008)
Najväčšie úspechy: semifinále ME 1994
Slávni hráči: Viktor Onopko, Alexandr Mostovoj, Vladimir Besčastnych, Valerij Karpin, Alexej Smertin, Sergej Semak, Dmitri Alejničev

Ruská futbalová reprezentácia sa po rozpade Sovietskeho zväzu stala neoficiálnym nástupcom tímu, ktorý najslávnejšie časy prežíval za éry legendárneho brankára Leva Jašina. Na začiatku druhej polovice 20. storočia patrili Sovieti medzi špičku na poli reprezentačných mužstiev.

Potom prebral žezlo najväčšej hviezdy tímu Oleg Blochin. Krátko po jeho odchode do reprezentačného dôchodku prišlo k rozpadu Sovietskeho zväzu a v úspechoch malo pokračovať ruské národné mužstvo.

To vo svojom historicky prvom zápase zvíťazilo 16. augusta 1992 proti Mexiku 2:0. Potom už nasledovala úspešná kvalifikácia na MS 1994. Miestenku v USA si zverenci trénera zaistili druhým miestom, dva body za Gréckom. Za „veľkou mlákou“ však veľa vody nenamútili, napriek sa jeden z jej hráčov zapísal do historických análov. Útočník Oleg Salenko strelil v zápase proti Kamerunu päť gólov a jeho bilanciu doposiaľ na MS nikto neprekonal. Víťazstvo 6:1 bolo jediným ruským triumfom na americkom šampionáte. Po prehrách s Brazíliou a Švédskom si hráči „zbornej“ zbalili kufre už po bojoch v základných skupinách.

Pred ďalším kvalifikačným cyklom usadol na trénerskú stoličku Oleg Romantsev. Ani v jeho výbere nechýbali hráči ako Viktor Onopko, Alexandr Mostovoj, Vladimir Besčastnych či Valerij Karpin, ktorí výraznou mierou pomohli k hladkému postupu Ruska na Euro 1996. Ale na samotnom turnaji prežili Rusi ďalšie veľké sklamanie. V neľahkej spoločnosti Nemecka, Česka a Talianska získali jediný bod a domov opäť cestovali predčasne.

Vypadnutie na európskom šampionáte v Anglicku akoby predznamenalo štyri čierne roky a dve neúspešné kvalifikácie, a preto ruská reprezentácia chýbala na MS 1998 aj na Eure 2000. Na lavičku „zbornej“ sa vrátil Oleg Romancev a jeho cieľ bol jednoznačný – dostať svoju krajinu na záverečný turnaj MS 2002. Stanovenú úlohu splnil a po žrebe základných skupín samotného šampionátu zavládlo v Rusku uspokojenie. Belgicko, Japonsko aj Tunisko boli viac ako hrateľní súperi a ruskí hráči i tréner sa predčasne videli v osemfinále. Lenže v Ázii prestarnutý káder totálne vyhorel. Jediné víťazstvo proti Tunisku na postup stačiť nemohlo. Snáď jediným, kto v Japonsku nesklamal, bol mladý talent Simitrij Syčev.

Po ázijskom neúspechu nastala v ruskom reprezentačnom tíme generačná výmena. Onopko, Kaprin či Besčastnych našli mladších nástupcov. Tí si cez baráž vybojovali postup na Euro 2004. Jediným presným strelcom v dvojzápase proti Walesu sa sal Vladimir Jersejev. Ale v Portugalsku zverenci Georgija Jarceva opäť raz vyhoreli. Prehrali so Španielskom i Portugalskom, a hoci ako jediní zdolali neskorších šampiónov z Grécka, do štvrťfinále nepostúpili.

Rusi zažili poriadne fiasko aj v bojoch o MS 2006. V kvalifikačnej 3. skupine skončili až tretí za Portugalskom a Slovenskom, čo znamenalo ďalšiu absenciu na veľkom turnaji. Po tomto neúspechu sa ruskí funkcionári rozhodli siahnuť po zahraničnom trénerovi. Vyvoleným sa stal Guus Hiddink. Holandský odborník mal pred kvalifikáciou ME 2008 náročnú úlohu. V skupine narazil na Chorvátsko a Anglicko. Suverénom skupiny sa stali futbalisti z Balkánu, o druhom postupujúcom sa rozhodovalo do posledného kola. Angličania mali všetko vo vlastných rukách. K postupu im postačovala remíza proti Chorvátom, lenže dôležitý súboj nezvládli a po prehre 2:3 doslova darovali postu Rusom. Tí mali síce v Andorre namále, ale po víťazstve 1:0 si zaistili miestenku do Švajčiarska a Rakúska.

Na Eure 2008 sa s Ruskom veľmi nepočítalo. Navyše hneď na úvod „hiddinkovci“ prehrali so Španielskom 1:4. Potom však zvládli prekonať grécky betón a v zápase o všetko zdolali Švédsko. Už postup zo základnej skupiny bol veľkým úspechom, ale cárskym dedičom to nestačilo. Vo štvrťfinále opäť ukázali svoje ofenzívne kvality a dokonale zatienili dovtedy suverénne „holandské tulipány“, ktoré po prehre 1:3 po predĺžení nečakane zvädli. S jedlom rástla chuť a Rusi si v semifinále trúfali na odplatu proti Španielsku. Lenže neskorší majstri Európy stretnutie bravúrne zvládli a zvíťazili 3:0. Napriek tomu Rusko oslavovalo najväčší futbalový úspech v novodobých dejinách. Najväčšmi na seba upozornil Andrij Aršavin. Vtedajší futbalista Zenitu Petrohrad vynechal na šampionáte prvé dve stretnutia, ale v ďalšom priebehu ukázal, prečo ho Guus Hiddink v mužstve tak veľmi chcel. Netrvalo dlho a „ruský Beckham“ sa sťahoval do Arsenalu.

Úspech na Eure postavil ruský futbal do iného svetla. Zvýšila sa prestíž nielen samotnej reprezentácie, ale i domácej Premier Ligy. Všeobecne sa očakávalo, že Rusko si zaistí účasť aj na MS 2010. V kvalifikačnej skupine obsadilo druhé miesto za suverénnym Nemeckom. Znamenalo to účasť v baráži proti Slovinsku. O favoritovi dvojduelu nebolo pochýb. V prvom stretnutí v Moskve Rusi vyhrávali už 2:0, ale v 88. inkasovali z kopačky Nejca Pečnika. Práve tento zásah bol rozhodujúcim momentom. V Maribore totiž domáci zvíťazili 1:0 a mohli sa tešiť na juhoafrické dobrodružstvo. Hiddink svoju druhú misiu do úspešného konca nedotiahol a miesto na ruskej lavičke prenechal svojmu krajanovi Dickovi Advocaatovi.

Kvalifikácia ME 2012:
Pod vedením nového kouča vstúpili Rusi do kvalifikácie ME 2012 víťazne, ale rozhodne nie presvedčivo. Na pôde outsidera skupiny Andorry vyhrali 2:0 po dvoch presných zásahoch Pavla Pogrebňaka, ale po hernej stránke to bolo zo strany „zbornej“ veľké trápenie. Proti Slovensku vyrukujú s jasným cieľom – získať tri body.

Mužstvo:
Drvivú väčšinu ruského kádra tvoria hráči domácej Premier Ligy. Na chlieb si v zahraničí zarába iba pätica futbalistov. Najväčšou zásobárňou národného mužstva sú CSKA Moskva a Zenit Petrohrad.
Jasnou brankárskou jednotkou Advocaatovho mužstva je Igir Akinfejev. Gólman moskovského CSKA už dlhodobo priťahuje pozornosť skautov prestížnych klubov zo západu a je asi len otázkou času, kedy stále iba 24-ročný brankár opustí rodnú vlasť.

Dlhodobou súčasťou reprezentačného výberu sú aj dvojčatá Alexej a Vasilij Berezuckij. Obaja obliekajú dres CSKA a od roku 2003 patria medzi stabilných členov národného mužstva. Pevnou súčasťou obrannej formácie je Sergei Ignaševič. Na ľavom kraji defenzívy môže naskočiť legionár z Chelsea Jurij Žirkov, ten však zvláda plniť úlohy aj na kraji zálohy.

Medzi lídrov stredovej formácie možno zaradiť Dinijara Biľaletdinova. Záložník Evertonu je „vyučeným“ krídelníkom, no v reprezentácii si už vyskúšal aj pozíciu krajného obrancu. Najväčším ruským futbalovým talentom súčasnosti je bezpochyby Alan Dzagojev. Dvadsaťročný ofenzívny záložník je klenotom CSKA Moskva. Rovnako ako v prípade brankára Akinfejeva, aj pri Dzagojevovi je jasné, že čoskoro prekročí prah ruských hraníc.

Najväčšia sila tímu Dicka Advocaata sa ukrýva v ofenzíve. Trojica Aršavin, Pavľučenko a Pogrebňak, to je poriadna palebná sila, schopná zničiť akéhokoľvek nepriateľa.

Nominácia Ruska

Brankári: Igor Akinfejev (CSKA Moskva), Viačeslav Malafejev (Zenit Petrohrad), Vladimir Gabulov (Dinamo Moskva).
Obrancovia: Sergej Ignaševič, Alexej Berezuckij, Vasilij Berezuckij (všetci CSKA Moskva), Jurij Žirkov (FC Chelsea/Angl.), Denis Kolodin (Dinamo Moskva), Alexander Aňukov (Zenit Petrohrad).
Stredopoliari: Dinijar Biľaletdinov (FC Everton/Angl.), Konstantin Zyrjanov, Vladimir Bystrov, Roman Širokov (všetci Zenit Petrohrad), Igor Semšov (Dinamo Moskva), Alan Dzagojev (CSKA Moskva), Dmitrij Torbinskij (Lokomotiv Moskva).
Útočníci: Andrej Aršavin (FC Arsenal/Angl.), Roman Pavľučenko (Tottenham Hotspur/Angl.), Pavel Pogrebňak (VfB Stuttgart/Nem.), Dmitrij Syčev (Lokomotiv Moskva), Alan Kasajev (Rubin Kazaň).

Súhrn zápasov Ruska od septembra 2008 nájdete tu.
 

SLOVENSKO

Člen FIFA od: 1994
Člen UEFA od: 1993
Prezident zväzu: František Laurinec
Hlavný tréner: Vladimír Weiss st.
Najviac zápasov: Miroslav Karhan (97)
Najviac gólov: Róbert Vittek (23)
Súčasné postavenie v rebríčku FIFA: 27.
Najvyššie postavenie v rebríčku FIFA: 17. (máj 1997)
Najnižšie postavenie v rebríčku FIFA: 150. (január 1993)
Účasť na MS: 1x (2010)
Účasť na ME: 0
Najväčšie úspechy: osemfinále MS 2010
Slávni hráči: Ján Popluhár, Jozef Adamec, Viliam Schrojf, Anton Ondruš, Karol Jokl, Ľubomír Moravčík, Peter Dubovský

Prvé futbalové kroky robili slovenskí futbalisti v spoločnosti svojich českých kolegov. Reprezentácia Československa z medzivojnových rokov patrila k tomu najlepšiemu, čo vtedajší futbalový svet ponúkal. Dôkazom jej kvalít bol zisk striebornej medaily na MS 1934 v Taliansku. Hitler však túto spoluprácu rozdelil.

Ešte pred vojnou odohrali Slováci prvé zápasy pod hlavičkou samostatného slovenského štátu. Debut zažili 27. augusta 1939, keď nastúpil reprezentačný výber v Prahe na zápas proti Nemecku a prehral v ňom 0:2. Celkovo slovenské mužstvo z rokov 1939 - 1945 odohralo 16 zápasov s bilanciou tri víťazstvá, dve remízy a 11 prehier. Po vojne sa opäť spojili futbalové sily Čechov a Slovákov, výsledkom čoho bolo niekoľko úspechov československých futbalistov (striebro z MS 1962, zlato z ME 1976 , olympijské zlato 1980).

Vznik súčasnej slovenskej futbalovej reprezentácie a zároveň Slovenského futbalového zväzu (SFZ) sa datuje do roku 1993, keď sa rozišli spoločné cesty oboch štátov. Prvý oficiálny zápas odohrala novovzniknutá slovenská reprezentácia v Dubaji proti Spojeným arabským emirátom a zvíťazila v ňom najtesnejším rozdielom 1:0. Jediným strelcom bol súčasný reprezentačný kouč Vladimír Weiss.

V novej kapitole slovenského reprezentačného tímu však až doteraz chýbal výraznejší úspech. Prvým trénerom národného výberu sa stal Jozef Vengloš. Ale renomovaný kormidelník nedokázal s novovytvoreným tímom reálne zaútočiť na postup na ME 1996 a po prehre 0:5 v Poľsku na slovenskej lavičke skončil. Kvalifikačný cyklus dokončil Jozef Jankech a jeho úlohou bolo zabojovať o účasť na MS 1998. Lenže Slovensko sa dostalo do ťažkej skupiny, v ktorej figurovalo Portugalsko, Juhoslávia a čerství vicemajstri sveta z Česka. Napriek ťažkému lósu živili Slováci postupové nádeje až do domáceho dvojzápasu proti Juhoslávii a Španielsku. Balkánci získali v Bratislave bod, Španieli všetky tri a slovenský sen o Francúzsku sa rozplynul. Prehra v Česku v poslednom stretnutí kvalifikácie znamenala konečné štvrté miesto.

Aj do bojov o Euro 2000 vstúpili Slováci na lavičke s Jozefom Jankechom, no tentokrát odkoučoval iba tri kvalifikačné zápasy. Domáca prehra 0:3 znamenala jeho koniec. Do dôležitého súboja proti Poľsku o necelý mesiac vstupoval slovenský výber v nie práve najlepšom psychickom rozpoložení. Zápas viedol z pozície hlavného trénera Dušan Radolský, ale ani on nezabránil prehre 1:3. O znovuzrodenie postupových nádejí sa mal postarať Dušan Galis, ale skúsený lodivod zo svojej funkcie odstúpil ani nie po dvoch mesiacoch. Dôvodom bolo znovuzvolenie Františka Laurinca do funkcie prezidenta SFZ. Uvoľnené miesto obsadil Jozef Adamec, no ani niekdajší trnavský kanonier nenašiel recept na víťazstvá v dôležitých zápasoch. Bratislavská remíza s Maďarskom, prehra v Portugalsku a domáci debakel 1:5 proti Rumunsku boli dôkazom toho, že v kľúčových momentoch slovenská reprezentácia zlyhávala.

Potvrdila to aj nasledujúca kvalifikácia o svetový šampionát 2002 v Ázii. Jozef Adamec napriek nevýrazným výsledkom zotrval na reprezentačnej lavičke a Slovensku prial konečne aj lós. Po náročných súperoch na čele s Francúzskom, Portugalskom, Českom, Juhosláviou či Španielskom sme mali možnosť pobiť sa o miestenku do Japonska a Južnej Kórey so Švédskom a Tureckom. Až do zápasu vo Švédsku išlo všetko celkom dobre, mrzela len domáca remíza s „Troma korunkami“, ale potešil možno nečakaný bod z Turecka. Všetko sa zlomilo v Štokholme. Ďalší kľúčový zápas a ďalší nezdar slovenského tímu. Prehra 0:2 vzdialila postupové nádeje, ale zďaleka nebolo nič stratené. No o štyri dni prišlo niečo, čo slovenský fanúšik absolútne nečakal – zlyhanie v Azerbajdžane. Aspoň teoretická nádej žila, ale po ďalšom domácom zaváhaní bol koniec. Turecko vyhralo v krajine pod Tatrami 1:0, čo znamenalo definitívne K.O. pre Adamca a jeho zverencov. V troch dôležitých stretnutiach nestrelili ani gól, inkasovali päť.

Do nového kvalifikačného cyklu vstúpilo Slovensko na lavičke s Ladislavom Jurkemikom. Už jeho začiatok ukázal, že na úspechu v anglickej a tureckej spoločnosti nemôže byť ani pomyslenia. Prehry v Turecku 0:3 a s Anglickom 1:2 posadili našich najväčších rivalov na koňa, z ktorého už nespadli. Slovenskí futbalisti ani v jednom zo štyroch najdôležitejších stretnutí 7. skupiny nebodovali, čo na postup medzi európsku elitu stačiť nemohlo. Jurkemik po dvoch rokoch skončil a uvoľnil miesto Dušanovi Galisovi.

Tentokrát bývalému trénerovi Slovana Bratislava nevadilo, že futbal pod Tatrami stále riadi František Laurinec. Galis znamenal oživenie a najmä remíza v Rusku zvýšila optimistické vyhliadky. Slováci zvládali úlohu favorita v zápasoch s Luxemburskom, Estónskom či Lotyšskom. Doma neprehrali s najväčším ašpirantom na postup do Nemecka Portugalskom. Prvá strata všetkých bodov prišla až v portugalskej odvete, ale výsledok 2:0 pre domácich neznamenal katastrofu. Cieľom bolo minimálne druhé miesto, ale stále žila nádej i na priamy postup. O to viac mrzeli remízy 0:0 v Lichtenštajnsku a 1:1 v Lotyšsku. Nádej na priamy postup bola fuč, ale po jednogólovom triumfe nad Estónskom stačil na druhé miesto a účasť v baráži bezgólový výsledok proti Rusku. V baráži „vyfasovali“ Galisovci Španielsko a debakel 1:5 z Madridu zahnal myšlienky o účasti Slovenska na MS v Nemecku. Remíza 1:1 bola iba rozlúčkou s dovtedy najlepšou kvalifikáciou zo strany reprezentantov s dvojkrížom na prsiach.

Úspešné počínanie dodalo slovenským fanúšikom elán do nasledujúcej fázy, ktorou boli boje o účasť na Eure 2008. Už druhý zápas však znamenal zmenu nálady. Bratislavská prehra 0:3 proti Česku bola krutým prebudením. Následné víťazstvo 5:1 vo Walese vlialo do bielo-modro-červených žíl opäť vieru, ale tú okamžite ukončila ďalšia porážka, tentokrát 1:4 od Nemecka, ktorá znamenala koniec Galisovej éry. Zodpovednosť za výsledky reprezentácie prebral Ján Kocian. Už len zázrak mohol vrátiť jeho nových zverencov do hry o Euro 2008. No ten neprišiel, ba naopak. Výsledky pod Kocianom absolútne nezodpovedali očakávaniam, aké príchod nového kouča sprevádzali. Veľký počet hráčov, ktorí sa objavili v najcennejšom drese a neustále hľadanie optimálnej zostavy mali za následok prehry v Nemecku a Česku i trnavský výprask 2:5 od Walesu. Reprezentácia stratila dôveru ľudí, nenavrátili ju ani vysoké víťazstvá nad San Marínom a Ján Kocian sa musel po konci kvalifikácie o Euro v Rakúsku a Švajčiarsku porúčať.

Počas 16 rokov viedlo slovenskú futbalovú reprezentáciu deväť trénerov, no tým najúspešnejším je Vladimír Weiss st.. Pred jeho usadnutím na trénerskú lavičku bol národný tím vo veľmi zlom stave, ale Weiss dokázal svojich zverencov stmeliť, dôkazom čoho je momentálna líderská pozícia v tretej kvalifikačnej skupine MS 2010. V nej začali Slováci víťazstvom proti Severnému Írsku, no následne prišla prehra v Slovinsku. Povinnou jazdou bol zápas v San Maríne, kde sa ale futbalisti spod Tatier poriadne natrápili a triumf 3:1 nepatril medzi najvydarenejšie. Úplne iný prívlastok dostalo víťazstvo 2:1 proti Poľsku. Poliaci prišli v Bratislave o tri body až v samotnom závere, keď výsledok otočil dvoma gólmi Šesták. Prvý aprílový deň dokázali „Weissovci“ pomerne nečakane zvíťaziť v Prahe nad českým výberom 2:1. Tieto tri body potvrdili v júnovom domácom zápase proti San Marínu a po vysokom víťazstve 7:0 sa usadili na čele svojej kvalifikačnej skupiny. Líderskú pozíciu ešte viac utvrdili remízou vo federálnom derby proti Česku. Ďalší dôležitý krok smerom k Afrike spravili hráči spod Tatier o pár dní neskôr. Na nedobytnej pôde vo Windsor Parku zdolali domáce Severné Írsko 2:0 a k postupu na záverečný turnaj, prvý v histórii samostatnosti, im stačil bod v súboji proti Slovinsku. Lenže Slováci šancu nevyužili, a reparát museli zložiť v Poľsku. V snežnej búrke na štadióne v Chorzówe prežili v druhom polčase klinickú smrť a po vlastnom góle Gancarczyka z tretej minúty slávili historický postup medzi svetovú elitu.

Po úspešne zvládnutej kvalifikácii uzavreli Slováci výborný rok dvomi prípravnými zápasmi. Najskôr v Bratislave porazili najtesnejším rozdielom výber USA, o tri dni neskôr nestačili v Žiline na Čile a prehrali 1:2. Rok 2010 otvorili „Weissovci“ duelom proti Nórsku, ale so Severanmi prehrali 0:1. Po konci klubovej sezóny sa národné mužstvo zišlo a zahájilo kemp pred svetovým šampionátom. V rámci neho odohrali tri prípravné duely pred odchodom do Južnej Afriky. Najskôr zdolali regionálny výber St. Veilt a o pár dní uhrali v Klagenfurte remízu s Kamerunom. Rozlúčkou s domácim publikom bol duel proti Kostarike. Okrem víťazstva 3:0 potešili slovenskí futbalisti divákov aj výborným výkonom.

Začiatok MS 2010 Slovákom nevyšiel. O víťazstvo proti Novému Zélandu prišli v nadstavenom čase, proti Paraguaju neukázali zo svojho umenia zhola nič. Na všetko zlé ale dali zabudnúť v súboji proti obhajcom trofeje z Talianska. V zápase, v ktorom išlo obom celkom o postup, predviedli „weissovci“ výborný výkon, zaslúžene vyhrali 3:2 a poslali „Squadru Azzurru“ domov. Slovensko si teda naplnilo osemfinálový sen a nemuselo zostať iba pri ňom. V stretnutí proti Holandsku neboli Slováci horším tímom, ale po prehre 1:2 si balili kufre. Pod Tatry sa však vrátili so zdvihnutými hlavami.

Kvalifikácia ME 2012:
Slovenskí futbaloví reprezentanti vstúpili do kvalifikácie o postup na európsky šampionát v roku 2012 víťazne, i keď to fanúšikov i trénera Weissa stálo nemalé nervy. Boj o Poľsko a Ukrajinu odštartovali v piatok vydretým triumfom 1:0 proti Macedónsku. O zisku povinných troch bodov rozhodol v nadstavenom čase Filip Hološko.

Mužstvo:
Tréner Weiss dokázal počas svojho pôsobenia na lavičke priam neskutočne pozdvihnúť dovtedy neúspešné mužstvo. Tím neschopný zdolávať silných súperov akoby čarovným prútikom premenil na zomknutý celok, opierajúci sa nie o hviezdy, ale o kolektívneho ducha. Napriek tomu nechýba v slovenskom kádri niekoľko oporných stĺpov. Jedným z hlavných je brankár Ján Mucha. Dvadsaťsedemročný gólman dokázal v polovici kvalifikácie MS 2010 obsadiť post reprezentačnej jednotky a napokon sa stal národným hrdinom. Slovensko našlo v Muchovi po dlhých rokoch kvalitného brankára, na ktorého sa môžu spoluhráči v poli spoľahnúť. Nečudo, že jeho výkony si všimli mnohé zahraničné kluby a Jano sa v lete presťahoval z varšavskej Legie do anglického Evertonu.V novom drese si odkrútil premiéru v Ligovom pohári, v Premier League dostáva prednosť Tim Howard.

V anglickej najvyššej súťaži pôsobí aj ďalšia veľká opora národného tímu - Martin Škrtel. Liverpool FC získal slovenského stopéra v zime roku 2008 a Martin sa takmer okamžite presadil do základu „The Reds“. Potom však prišli zranenia, ktoré Martina vyradili z hry. V novej sezóne si opäť vybojoval miesto v základe a v reprezentácii by to nemalo byť inak.

Z nominácie vypadol v moskovskom Lokomotive nehrajúci Ján Ďurica. Na uvoľnené miesto je niekoľko kandidátov. V súčasnosti výbornou formou disponuje Mário Pečalka. Dôrazný obranca Žiliny výraznou mierou pomohol „Šošonom“ k postupu do skupinovej fázy Ligy majstrov a je dosť možné, že mu dá Vladimír Weiss príležitosť aj v dueli proti Macedónsku. Na poste ľavého obrancu možno uvidíme Tomáša Hubočana, ktorý na tomto poste pravidelne nastupuje v Zenite Petrohrad.

Najväčšou osobnosťou stredu poľa je Marek Hamšík, ale hviezdu Neapola na svetovom šampionáte zatienil Juraj Kucka. Futbalista Sparty Praha na seba upozornil už v uplynulej sezóne a na MS v Juhoafrickej republike svoje kvality iba potvrdil. V Sparťanskom drese patrí medzi lídrov tímu, čo preukázal aj v neúspešnom boji o skupinovú fázu Champions League. O jeho služby bol v letnom prestupovom období veľký záujem, napokon však zotrval na Letnej.

Medzi dôležitých hráčov Weissovho výberu sa v poslednom kvalifikačnom cykle zaradil Miroslav Stoch. Rýchlonohý a technicky dobre vybavený krídelník dopomohol v minulom ročníku Twente k holandskému titulu, no od júna je už hráčom istanbulského Fenerbahce.

Jedným z najpríjemnejších prekvapení MS 2010 bol Róbert Vittek. Útočník Ankaragücü strelil v štyroch zápasoch štyri góly a výraznou mierou dopomohol Slovensku k postupu do osemfinále. V Afrike tak dokonale nahradil najlepšieho slovenského strelca kvalifikačných bojov Stanislava Šestáka. Vittek v stretnutí s Macedónskom chýbal, nahradil ho Filip Hološko, ale na duel v Rusku bude pripravený.

Nominácia Slovenska

Brankári: Ján Mucha ml. (FC Everton/Angl.), Dušan Kuciak (FC Vaslui/Rum.), Dušan Perniš (Dundee United/Škót.).

Obrancovia: Peter Pekarík (VfL Wolfsburg/Nem), Martin Škrtel (Liverpool FC/Angl.), Tomáš Hubočan (Zenit Petrohrad/Rus.), Kornel Saláta (ŠK Slovan Bratislava), Radoslav Zabavník (1. FSV Mainz/Nem.).

Stredopoliari: Miroslav Karhan (1. FSV Mainz/Nem.), Mário Pečalka (MŠK Žilina), Juraj Kucka (AC Sparta Praha/ČR), Zdeno Štrba (Škoda Xanthi/Gréc.), Kamil Kopúnek (Saturn Moskovská oblasť/Rus.), Marek Hamšík (SSC Neapol/Tal.), Marek Sapara (MKE Ankaragücü/Tur.), Vladimír Weiss ml. (Glasgow Rangers/Škót.), Miroslav Stoch (Fenerbahce Istanbul/Tur.), Dušan Švento (Red Bull Salzburg/Rak.).

Útočníci: Erik Jendrišek (Schalke 04/Nem.), Róbert Vittek (MKE Ankaragücü/Tur.), Filip Hološko (Besiktas Istanbul/Tur.), Tomáš Oravec (MŠK Žilina).

Súhrn zápasov Slovensko od septembra 2008 nájdete tu.

Povedali pred zápasom: 

Dick Advocaat (tréner Ruska): "Ideme od zápasu k zápasu. O Slovensku platí to, čo som povedal už pred niekoľkými týždňami, že má tím bez veľkých hviezd, no napriek tomu bude nesmierne náročným súperom. Slováci hrajú veľmi poctivo a najmä kolektívne, nakoniec, dokázali postúpiť na MS 2010 do osemfinále, čo hovorí samé za seba. Hráme doma, verím, že nás prídu podporiť naši fanúšikovia. Na súpera sa pripravujeme veľmi zodpovedne a tešíme sa na stretnutie, z ktorého chceme opäť tri body."

Vladimír Weiss st. (tréner Slovenska): "Chceme uhrať dobrý výsledok, ktorý nám dá šancu pobiť sa o postup zo skupiny. Chceme vyhrať, ale mysľou zostávame triezvi. Každý bod z Ruska je dobrý. hceme hrať ofenzívne, tak ako v roku 2009 v Prahe, kde sme zvíťazili nad favorizovaným Českom 2:1. Každý však vie, nie je to žiadna tajnosť, že Rusi sú v ofenzíve veľmi silní. Musíme najmä zodpovedne brániť, vykrývať krídelné priestory a dať si pozor na rýchlych ruských hráčov na čele s Aršavinom, ktorý je tophráčom svetových kvalít."

Slováci proti Rusom šiestykrát

Slovenská futbalová reprezentácia nastúpi v utorok 7. septembra v rámci B-skupiny kvalifikácie ME 2012 na svoj v poradí šiesty vzájomný zápas s Ruskom od roku 1993. V dosiaľ odohraných piatich súbojoch majú Slováci so "zbornou" vzácne vyrovnanú bilanciu - jedno víťazstvo, tri remízy, jednu prehru a skóre 5:5. V troch medzištátnych priateľských stretnutiach si obidve krajiny pripísali na svoje konto po jednom víťazstve, remíze i prehre so zhodným skóre 4:4. V oboch súbojoch kvalifikácie MS 2006 sa zrodili nerozhodné výsledky.

Prehľad doterajších vzájomných zápasov futbalových A-tímov Slovenska a Ruska nájdete tu.

INFO:

RUSKO - SLOVENSKO

Miesto: Lokomotiv Stadium, Moskva
Dátum a čas: utorok, 7. septembra 2010, 17:00
Súťaž: kvalifikačný zápas ME 2012
Rozhodujú: Frank De Bleeckere - Peter Hermans a Walter Vromans - Luc Wouters (všetci Belgicko)
TV prenos: Jednotka, Trojka, Polsat Sport (Poľsko), Al Jazeera Sport +9