Preview: Slovensko - Kamerun

Pred zápasom Slovensko - Kamerun.

Do začiatku majstrovstiev sveta chýbajú dva týždne, čo pre účastníkov znamená čas prípravy na prestížny turnaj. Premiérovo čaká tento proces aj slovenskú prípravu reprezentáciu. Futbalisti spod Tatier si svoj tréningový tábor rozložili v Rakúsku, kde už odohrali jeden priateľský zápas. Regionálny výber pod hlavičkou St. Veit však sily Slovákov veľmi nepreverili a duel bol pre "weissovcov" len spestrením tréningu. Prvým vážnym testom pred futbalovým sviatkom v Juhoafrickej republike bude až duel s Kamerunom.

Aj Afričania sa nedávno usadili v Rakúsku, konkrétne v Linzi, odkiaľ sa presunú na duel proti najbližšiemu súperovi do Klagenfurtu.. Kamerunčania už takisto odohrali jeden prípravný duel, avšak s podstatne silnejším protivníkom. S Gruzínskom uhrali bezgólovú remízu. Proti slovenskému výberu sa budú musieť „neskrotné levy“ zaobísť bez najväčšej hviezdy. Samuel Eto´o, čerstvý víťaz Ligy majstrov, dostal vzhľadom na svoje klubové povinnosti predĺženú dovolenku.

Prípravný zápas dvoch účastníkov MS 2010 je na programe v sobotu o 14:00. Predstavme si teraz históriu i súčasnosť oboch futbalových národov.

SLOVENSKO
Futbalový zväz: Slovenský futbalový zväz (SFZ)
Konfederácia: UEFA
Člen FIFA od: 1994
Člen UEFA od: 1993
Prezident zväzu: František Laurinec
Hlavný tréner: Vladimír Weiss st.
Najviac zápasov: Miroslav Karhan (96)
Najviac gólov: Szilárd Németh (22)
Súčasné postavenie v rebríčku FIFA: 34.
Najvyššie postavenie v rebríčku FIFA: 17. (máj 1997)
Najnižšie postavenie v rebríčku FIFA: 150. (január 1993)
Účasť na MS: 0 (prvýkrát sa na nich predstavia v roku 2010)
Účasť na ME: 0
Najväčšie úspechy: postup na MS 2010
Slávni hráči: Ján Popluhár, Jozef Adamec, Viliam Schrojf, Anton Ondruš, Karol Jokl, Ľubomír Moravčík, Peter Dubovský

Prvé futbalové kroky robili slovenskí futbalisti v spoločnosti svojich českých kolegov. Reprezentácia Československa z medzivojnových rokov patrila k tomu najlepšiemu, čo vtedajší futbalový svet ponúkal. Dôkazom jej kvalít bol zisk striebornej medaily na MS 1934 v Taliansku. Hitler však túto spoluprácu rozdelil.

Ešte pred vojnou odohrali Slováci prvé zápasy pod hlavičkou samostatného slovenského štátu. Debut zažili 27. augusta 1939, kedy nastúpil reprezentačný výber v Prahe na zápas proti Nemecku a prehral v ňom 0:2. Celkovo slovenské mužstvo z rokov 1939-1945 odohralo 16 zápasov s bilanciou tri víťazstvá, dve remízy a 11 prehier. Po vojne sa opäť nielen futbalové sily Čechov a Slovákov spojili, výsledkom čoho bolo niekoľko úspechov československých futbalistov (striebro z MS 1962, zlato z ME 1976 , olympijské zlato 1980).

Vznik súčasnej slovenskej futbalovej reprezentácie a zároveň Slovenského futbalového zväzu (SFZ) sa datuje do roku 1993, kedy sa rozišli spoločné cesty oboch štátov. Prvý oficiálny zápas odohrala novovzniknutá slovenská reprezentácia v Dubaji proti Spojeným arabským emirátom a zvíťazila v ňom najtesnejším rozdielom 1:0. Jediným strelcom bol súčasný reprezentačný kouč Vladimír Weiss.
V novej kapitole slovenského reprezentačného tímu však až doteraz chýbal výraznejší úspech. Prvým trénerom národného výberu sa stal Jozef Vengloš. Ale renomovaný kormidelník nedokázal s novovytvoreným tímom reálne zaútočiť na postup na ME 1996 a po prehre 0:5 v Poľsku na slovenskej lavičke skončil. Kvalifikačný cyklus dokončil Jozef Jankech a jeho úlohou bolo zabojovať o účasť na MS 1998. Lenže Slovensko sa dostalo do ťažkej skupiny, v ktorej figurovalo Portugalsko, Juhoslávia a čerství vicemajstri sveta z Česka. Napriek ťažkému lósu živili Slováci postupové nádeje až do domáceho dvojzápasu proti Juhoslávii a Španielsku. Balkánci získali v Bratislave bod, Španieli všetky tri a slovenský sen o Francúzsku sa rozplynul. Prehra v Česku v poslednom stretnutí kvalifikácie znamenala konečné štvrté miesto.

Aj do bojov o Euro 2000 vstúpili Slováci na lavičke s Jozefom Jankechom, no tentokrát odkoučoval iba tri kvalifikačné zápasy. Domáca prehra 0:3 znamenala jeho koniec. Do dôležitého súboja proti Poľsku o necelý mesiac vstupoval slovenský výber v nie práve najlepšom psychickom rozpoložení. Zápas viedol z pozície hlavného trénera Dušan Radolský, ale ani on nezabránil prehre 1:3. O znovuzrodenie postupových nádejí sa mal postarať Dušan Galis, ale skúsený lodivod zo svojej funkcie odstúpil ani nie po dvoch mesiacoch. Dôvodom bolo znovuzvolenie Františka Laurinca do funkcie prezidenta SFZ. Uvoľnené miesto obsadil Jozef Adamec, no ani niekdajší trnavský kanonier nenašiel recept na víťazstvá v dôležitých zápasoch. Bratislavská remíza s Maďarskom, prehra v Portugalsku a domáci debakel 1:5 proti Rumunsku boli dôkazom toho, že v kľúčových momentoch slovenská reprezentácia zlyhávala.

Potvrdila to aj nasledujúca kvalifikácia o svetový šampionát 2002 v Ázii. Jozef Adamec napriek nevýrazným výsledkom zotrval na reprezentačnej lavičke, a tentokrát Slovensku konečne prial lós. Po náročných súperoch na čele s Francúzskom, Portugalskom, Českom, Juhosláviou či Španielskom sme sa mali o miestenku do Japonska a Južnej Kórey pobiť so Švédskom a Tureckom. Až do zápasu vo Švédsku išlo všetko celkom dobre, mrzela len domáca remíza s „Troma korunkami“, ale potešil možno nečakaný bod z Turecka. Všetko sa zlomilo v Štokholme. Ďalší kľúčový zápas a ďalší nezdar slovenského tímu. Prehra 0:2 vzdialila postupové nádeje, ale zďaleka nebolo nič stratené. No o štyri dni prišlo niečo, čo slovenský fanúšik absolútne nečakal – zlyhanie v Azerbajdžane. Aspoň teoretická nádej žila, ale po ďalšom domácom zaváhaní bol koniec. Turecko vyhralo v krajine pod Tatrami 1:0, čo znamenalo definitívne K.O. pre Adamca a jeho zverencov. V troch dôležitých stretnutiach nestrelili ani gól, inkasovali päť.

Do nového kvalifikačného cyklu vstúpilo Slovensko na lavičke s Ladislavom Jurkemikom. Už jeho začiatok ukázal, že na úspechu v anglickej a tureckej spoločnosti nemôže byť ani pomyslenia. Prehry v Turecku 0:3 a s Anglickom 1:2 posadili našich najväčších rivalov na koňa, z ktorého už nespadli. Slovenskí futbalisti ani v jednom zo štyroch najdôležitejších stretnutí 7. skupiny nebodovali, čo na postup medzi európsku elitu stačiť nemohlo. Jurkemik po dvoch rokoch skončil a uvoľnil miesto Dušanovi Galisovi.
Tentokrát bývalému trénerovi Slovana Bratislava nevadilo, že futbal pod Tatrami stále riadi František Laurinec. Galis znamenal oživenie a najmä remíza v Rusku zvýšila optimistické vyhliadky. Slováci zvládali úlohu favorita v zápasoch s Luxemburskom, Estónskom či Lotyšskom. Doma neprehrali s najväčším ašpirantom na postup do Nemecka, Portugalskom. Prvá strata všetkých bodov prišla až v portugalskej odvete, ale výsledok 2:0 pre domácich neznamenal katastrofu. Cieľom bolo minimálne druhé miesto, ale stále žila nádej i na priamy postup. O to viac mrzeli remízy 0:0 v Lichtenštajnsku a 1:1 v Lotyšsku. Nádej na priamy postup bola fuč, ale po jednogólovom triumfe nad Estónskom stačil na druhé miesto a účasť v baráži bezgólový výsledok proti Rusku. V nej „vyfasovali“ Galisovci Španielsko a debakel 1:5 z Madridu zahnal myšlienky o účasti Slovenska na MS v Nemecku. Remíza 1:1 bola iba rozlúčkou s dovtedy najlepšou kvalifikáciou zo strany reprezentantov s dvojkrížom na prsiach.

Úspešné počínanie dodalo slovenským fanúšikom elán do nasledujúcej fázy, ktorou boli boje o účasť na Eure 2008. Už druhý zápas však znamenal zmenu nálady. Bratislavská prehra 0:3 proti Česku bola krutým prebudením. Následné víťazstvo 5:1 vo Walese vlialo do bielo-modro-červených žíl opäť vieru, ale tú okamžite ukončila ďalšia porážka, tentokrát 1:4 od Nemecka, ktorá znamenala koniec Galisovej éry. Zodpovednosť za výsledky reprezentácie prebral Ján Kocian. Už len zázrak mohol vrátiť jeho nových zverencov do hry o Euro 2008. No ten neprišiel, ba naopak. Výsledky pod Kocianom absolútne nezodpovedali očakávaniam, aké príchod nového kouča sprevádzali. Veľký počet hráčov, ktorí sa objavili v najcennejšom drese a neustále hľadanie optimálnej mali za následok prehry v Nemecku a Česku i trnavský výprask 2:5 od Walesu. Reprezentácia stratila dôveru ľudí, nenavrátili ju ani vysoké víťazstvá nad San Marínom a Ján Kocian sa musel po konci kvalifikácie o Euro v Rakúsku a Švajčiarsku porúčať.

Počas 16 rokov viedlo slovenskú futbalovú reprezentáciu deväť trénerov. Zatiaľ posledným je Vladimír Weiss st. Pred jeho usadnutím na trénerskú lavičku bol národný tím vo veľmi zlom stave, ale Weiss dokázal svojich zverencov stmeliť, dôkazom čoho je momentálna líderská pozícia v tretej kvalifikačnej skupine MS 2010. V nej začali Slováci víťazstvom proti Severnému Írsku, no následne prišla prehra v Slovinsku. Povinnou jazdou bol zápas v San Maríne, kde sa ale futbalisti spod Tatier poriadne natrápili a triumf 3:1 nepatril medzi najvydarenejšie. Úplne iný prívlastok dostalo víťazstvo 2:1 proti Poľsku. Poliaci prišli v Bratislave o tri body až v samotnom závere, kedy výsledok otočil dvoma gólmi Šesták. Prvý aprílový deň dokázali „Weissovci“ pomerne nečakane zvíťaziť v Prahe nad českým výberom 2:1. Tieto tri body potvrdili v júnovom domácom zápase proti San Marínu a po vysokom víťazstve 7:0 sa usadili na čele svojej kvalifikačnej skupiny. Líderskú pozíciu potvrdili remízou vo federálnom derby proti Česku. Ďalší dôležitý krok smerom k Afrike spravili hráči spod Tatier o pár dní neskôr. Na nedobytnej pôde vo Windsor Parku zdolali domáce Severné Írsko 2:0 a k postupu na záverečný turnaj, prvý v histórii samostatnosti, im stačil bod v súboji proti Slovinsku. Lenže Slováci šancu nevyužili, a reparát museli zložiť v Poľsku. V snežnej búrke na štadióne v Chorzówe prežili v druhom polčase klinickú smrť a po vlastnom góle Gancarczyka z tretej minúty slávili historický postup medzi svetovú elitu.

Po úspešne zvládnutej kvalifikácii uzavreli Slováci výborný rok dvoma prípravnými zápasmi. Najskôr v Bratislave porazili najtesnejším rozdielom výber USA, o tri dni neskôr nestačili v Žiline na Čile a prehrali 1:2. Rok 2010 otvorili „weissovci“ duelom proti Nórsku, ale so Severanmi prehrali 0:1. Po konci klubovej sezóny sa národné mužstvo zišlo a zahájilo kemp pred svetovým šampionátom. V rámci prípravy si v stredajšom zápase poradili s regionálnym výberom St. Veit vysoko 5:0.

Káder:
Tréner Weiss, ktorý prišiel k mužstvu v roku 2008, dokázal mužstvo priam neskutočne pozdvihnúť. Tím neschopný zdolávať silných súperov akoby čarovným prútikom premenil na zomknutý celok, opierajúci sa nie o hviezdy, ale o kolektívneho ducha. Napriek tomu nechýba v slovenskom kádri niekoľko oporných stĺpov. Jedným z hlavných je brankár Ján Mucha. Dvadsaťsedemročný gólman dokázal v polovici kvalifikácie obsadiť post reprezentačnej jednotky a napokon sa stal národným hrdinom. Slovensko našlo v Muchovi po dlhých rokoch kvalitného brankára, na ktorého sa môžu spoluhráči v poli spoľahnúť. Nečudo, že jeho výkony si všimli mnohé zahraničné kluby a Jano sa v lete presťahuje z varšavskej Legie do anglického Evertonu.

V Premier League pôsobí aj ďalšia veľká opora národného tímu. Martin Škrtel bude môcť s Muchom chodiť na kávu aj počas klubovej sezóny, pretože pôsobí v druhom klube z mesta na rieky Mersey. Liverpool FC získal mladého slovenského stopéra v zime roku 2008 a Martin sa takmer okamžite presadil do základu „The Reds“. Hoci toho v posledných mesiacoch kvôli zraneniu veľa nenahral, jeho poctivú defenzívnu prácu a skúseností z Ligy majstrov či anglickej súťaže bude Vladimír Weiss potrebovať.

V zálohe je ústrednou postavou najväčší klenot slovenského futbalu – Marek Hamšík. Stredopoliar Neapola má za sebou ďalšiu vydarenú sezónu pod Vezuvom a v parádnych výkonoch chce pokračovať aj v Južnej Afrike. Na jeho schopnosti sa bude spoliehať celé mužstvo.
Skvelý rok má za sebou aj Miroslav Stoch. Kmeňový hráč londýnskej Chelsea v uplynulom ročníku hosťoval v holandskom Twente, kde sa nemalou zásluhou postaral o senzačný titul pre klub z mesta Enschede. Na svetovom šampionáte tak bude hrať nielen pre tím, ale možno i o svoju budúcnosť.
Problém môže mať Slovensko v útoku. Tradičné opory Vittek a Hološko sa stále len zotavujú zo zranení a najmä v prípade strelca Besiktasu nie je vôbec isté, či svetový šampionát stihne. V prípade nútenej Hološkovej absencie bude mať oveľa viac zodpovednosti na pleciach najlepší strelec Slovenska v kvalifikácii Stanislav Šesták. Hráč Bochumu, vypadávajúceho z nemeckej Bundesligy, však v reprezentačnom drese nastupuje častejšie na pozícii krídelníka ako v úlohe hrotového hráča. No v uplynulých 18 mesiacoch ukázal, že streleckým chúťkam je schopný ulahodiť aj z tejto pozície.

Predbežná 29-členná nominácia slovenskej futbalovej reprezentácie na MS 2010 v JAR:

Brankári:
Ján Mucha ml. (Legia Varšava/Poľ.), Dušan Kuciak (FC Vaslui/Rum.), Ľuboš Kamenár (FC Nantes/Fr.), Dušan Perniš (Dundee United/Škót.).
Obrancovia:
Peter Pekarík (VfL Wolfsburg/Nem.), Martin Petráš (AC Cesena/Tal.), Martin Škrtel (Liverpool/Angl.), Ľubomír Michalík (Leeds United/Angl.), Ján Ďurica (Lokomotiv Moskva/Rus.), Radoslav Zabavník (1. FSV Mainz/Nem.), Marek Čech (West Bromwich Albion/Angl.), Tomáš Hubočan (Zenit Petrohrad/Rus.), Kornel Saláta (ŠK Slovan Bratislava), Mário Pečalka (MŠK Žilina).
Stredopoliari:
Kamil Kopúnek (Spartak Trnava), Ján Kozák ml. (FC Temešvár/Rum.), Juraj Kucka (AC Sparta Praha/ČR), Miroslav Karhan (1. FSV Mainz/Nem.), Marek Sapara (MKE Ankaragücü/Tur.), Marek Hamšík (SSC Neapol/Tal.), Vladimír Weiss ml. (Manchester City/Angl.), Miroslav Stoch (Chelsea/Angl.), Dušan Švento (Red Bull Salzburg/Rak.), Zdeno Štrba (Škoda Xanthi/Gréc.).
Útočníci:
Stanislav Šesták (VfL Bochum/Nem.), Erik Jendrišek (Schalke 04/Nem.), Róbert Vittek (MKE Ankaragücü/Tur.), Martin Jakubko (Saturn Moskovská oblasť/Rus.), Filip Hološko (Besiktas Istanbul/Tur.).

Už deň pred oficiálnym výkopom duelu s Kamerunom predstavil tréner Weiss základnú zostavu svojho mužstva. Slováci tak od začiatku nastúpia v tejto zostave:

Základná zostava Slovenska na sobotňajší zápas s Kamerunom:
D. Kuciak - Pekarík, Škrtel, J. Ďurica, M. Čech - Kopúnek, Kucka, J. Kozák - Stoch, Jendrišek, Hamšík.

KAMERUN
Konfederácia: CAF
Člen FIFA od: 1962
Člen CAF od: 1963
Prezident zväzu: Mohamed Iya
Hlavný tréner: Paul Le Guen
Kapitán: Samuel Eto'o
Najviac zápasov: Rigobert Song (133)
Najviac gólov: Samuel Eto'o (44)
Národný štadión: Stade Ahmadou Ahidjo (Yaoundé)
Súčasné postavenie v rebríčku FIFA: 19.
Najvyššie postavenie v rebríčku FIFA: 11 (november 2006)
Najnižšie postavenie v rebríčku FIFA: 62 (apríl 1997)
Účasť na MS: 3x (1982, 1990, 1994, 1998, 2002)
Účasť na Africkom pohári národov: 16x, víťaz 1982, 1988, 2000, 2001
Účasť na Pohári Konfederácií FIFA: 2x (2001, 2003)
Najväčšie úspechy: štvrťfinále MS 1990, zlatá medaila na OH 2000, 4x víťaz APN, 2. miesto na Pohári Konfederácií FIFA 2003
Slávni hráči: Roger Milla, Thomas N'Kono, Patrick Mboma, Marc-Vivien Foé,Francois Omam-Biyik, Raymond Kalla, Geremi, Lauren,

Kamerun je doposiaľ najúspešnejšou africkou krajinou na majstrovstvách sveta. Na svetovom šampionáte sa Kamerunčania predstavili päťkrát a chýbať nebudú ani v Južnej Afrike. Premiérovú účasť zaznamenali v Španielsku 1982, kde ani raz neprehrali a získali tri body. Ale po bezgólových remízach s Peru a Poľskom nepomohol krajine zo západnej časti „čierneho kontinentu“ do štvrťfinále ani ďalší nerozhodný výsledok. Remíza 1:1 proti Taliansku bola síce obrovským prekvapením, ale brány do vyraďovacej fázy nepootvorila. O postupe neskorších majstrov sveta rozhodlo lepšie skóre.
Na druhú účasť na svetovom šampionáte si musel Kamerun počkať osem rokov, ale stálo to za to. Poďme si teraz krásnu kamerunskú rozprávku pripomenúť. V prvom zápase MS v Taliansku 1990 nastúpili mužstvo vedené sovietskym trénerom Valerim Nepomnyashchim proti obhajcovi titulu Argentíne. Mal to byť pre Argentínčanov ideálny súper na rozjazd, ale „neskrotné levy“ neskrotilo ani vylúčenie André Kana-Biyika v 63. minúte. Naopak, boli to futbalisti z Afriky, kto strelil prvý gól. Štadión San Siro šokoval presne umiestnenou hlavičkou François Omam-Biyik. Zverenci Carlosa Bilarda už dokonca zápasu nenašli recept na prekonanie pozornej kamerunskej defenzívy a výborného brankára N´Kona.

Kto si myslel, že triumf nad Argentínou bol len kamerunským zábleskom, presvedčil sa o opaku už hneď v nasledujúcom stretnutí proti Rumunsku. Opatrný zápas rozhodla najväčšia hviezda afrického tímu Roger Milla. Už vtedy 38-ročný veterán sa v druhom polčase presadil dvakrát a ani presný zásah Rumuna Balinta krátko pred koncom nič nezmenil na druhom víťazstve Kamerunu a jeho postupe do osemfinále svetového šampionátu.

V záverečnom zápase základnej skupiny Kamerun prvýkrát na turnaji zaváhal, keď dostal výprask 0:4. Napriek vysokej prehre a zápornému skóre prekvapivo vyhral svoju skupinu, vďaka čomu narazil v osemfinále na prijateľného súpera. Kolumbia síce nebola ľahkým sústom, takže 90 minút gól neprinieslo. Kamerun mal našťastie Rogera Millu. Kariéra účastníka MS 1982 krátko pred talianskym šampionátom vyhasínala na ostrove Réunion a o jeho nomináciu do Talianska sa postaral až prezident Kamerunu Biya. Milla proti Kolumbii ukázal v plnej nahote svoje strelecké schopnosti. V druhej časti predĺženia sa najskôr preštrikoval obranou Juhoameričanov a nekompromisnou strelou poslal svoj tím do vedenia. O dve minúty sa presadil opäť, keď chcel brankár Higuita predviesť jeden so svojich kúskov. Rovnako ako v mnohých ďalších prípadoch mu to ani tentokrát nevyšlo, Milla mu ďaleko pred pokutovým územím vypichol loptu a po niekoľkometrovom šprinte ju poslal do opustenej brány. Kolumbijčania sa zmohli už len na skorigovanie skóre a Kamerun oslavoval ako prvý africký tím postup do štvrťfinále majstrovstiev sveta. Strojca kamerunských víťazstiev, Roger Milla, sa na duel proti Anglicku nezmestil do základnej zostavy a Kamerun napriek dobrej hre prehral prvý polčas 0:1. Po prestávke vybehol na ihrisko aj Milla, čo sa ukázalo ako správny ťah. Po hodine hry fauloval kamerunskú „deviatku“ v pokutovom území Gascoigne a Kundé z jedenástky vyrovnal. Afričania predvádzali naďalej svoju hru a zakrátko sa dočkali odmeny. Milla vysunul Ekékého a ten ponad brankára Shiltona poslal loptu do siete. Rodila sa obrovská senzácia. Anglickú blamáž zažehnal Gary Lineker. Slávny útočník si najskôr vykoledoval pokutový kop, ktorý následne premenil – 2:2 a muselo sa predlžovať. V nadstavenom čase si Kamerunčania vypracovali niekoľko sľubných príležistostí, ale zlyhávali v koncovke. A tak prišiel trest. Gascoigne krásne vysunul Linekera a anglického útočníka fauloval v pokutovom území brankár N´Kona. Rozhodca nariadil tretiu penaltu v zápase. Loptu si opäť postavil Lineker a nekompromisnou ranou rozhodol o anglickom postupe. Kamerunčanom už v zostávajúcich 15 minútach nezostávali sily na vyrovnanie. Africký zástupca bol desať minút od senzačného postupu do semifinále, ale nakoniec cestoval domov. Napriek prehre si Kamerun vyslúžil potlesk a uznanie futbalového sveta. Veď na podobný kúsok, aký predviedla partia okolo Rogera Millu, musel africký kontinent čakať ďalších dvanásť rokov. Príbeh Kamerunu mal silný vplyv na celý africký futbal. Hráči z „čierneho kontinentu“ si vybudovali oveľa väčší rešpekt ako tomu bolo v uplynulých rokoch.

Potvrdilo sa to aj na svetovom šampionáte v USA, kde sa vo výbornom svetle predviedla Nigéria. Naopak, Kamerun prežil štyri roky po talianskom úspechu americké sklamanie. V základnej skupine vybojovali „neskrotné levy“ jediný bod po remíze 2:2 v úvodnom zápase so Švédskom. Nepomohol ani druhopolčasový príchod v tej dobe už 42-ročného Rogera Millu. Nasledovala prehra 0:3 proti Brazílii a katastrofálny závere proti Rusku. V ňom si zobral hlavné slovo Oleg Salenko, keď strelil päť gólov v jedinom zápase, čo sa nikomu predtým nepodarilo. Kamerunčania opustili Ameriku so smútkom a debaklom 1:6.

V roku 1998 bol súčasťou kamerunského kádra na majstrovstvách sveta vo Francúzsku aj 17-ročný Samuel Eto´o. Ale ani vychádzajúca hviezda nedokázala odvrátiť ďalší nezdar Kamerunu. Favoritom základnej skupiny bolo Taliansko a o ďalšie postupové miesto sa mali pobiť Rakúsko, Čile a práve africký zástupca. Zverenci Clauda Le Roya prišli v prvom zápase o víťazstvo nad Rakúskom v poslednej minúte, keď sa presadil nestarnúci Toni Polster. V druhom stretnutí bola nad sily Kamerunu „squadra azzurra“. Nádej na osemfinále však stále žila. Pri očakávanej prehre Rakúska s Talianskom stačilo futbalistom zo západnej Afriky víťazstvo nad Čile. Taliani Rakúsko skutočne zdolali, ale svoju úlohu nesplnili Kamerunčania. S tímom okolo ofenzívneho dua Zamorano – Salas iba remizovali 1:1 a do vyraďovacej fázy postúpilo práve čilské mužstvo.

Chuť si napravili o dva roky neskôr. Začiatkom roka 2000 triumfovali na Africkom pohári národov a získali tretí titul afrického šampióna. V ceste do finále proti Nigérii výrazne pomohol troma gólmi aj Samuel Eto´o. Nový strelecký objav sa presadil i vo finále, ktoré musel rozhodnúť až jedenástkový roztrel. V ňom boli úspešnejší Kamerunčania.

O pol roka prišiel ďalší významný úspech kamerunského futbalu. Mladý tím sa síce s problémami, ale predsa prebojoval do štvrťfinále olympijského futbalového turnaja v Sydney. V ňom si po predĺžení poradil s Brazíliou, za ktorú nastúpil i Ronaldinho. V semifinále prišiel skvelý obrat proti Čile v záverečných piatich minútach. Finále proti Španielsku prinieslo takisto obrovskú drámu. V drese „Furie España“ nastúpili hráči ako Xavi, Carles Puyol, David Albelda či Joan Capdevila. Španieli sa v prvom polčase zásluhou Xaviho a Gabriho ujali vedenia, ale po obrátke dokázali africkí futbalisti vyrovnať a v penaltovom rozstrele boli takisto úspešnejší. Kamerun sa tešil zo zisku zlatých medailí.

V januári 2002 Kamerun obhájil svoj triumf na Africkom pohári národov a v lete pre zmenu cestovali jeho hráči na východ Ázie, aby sa pokúsili po 12 rokoch postúpiť zo skupiny majstrovstiev sveta. Sebavedomie Kamerunčanom nechýbalo, ale hneď v prvom zápase im ho zmrazilo Írsko. Remízu 1:1 považovali hráči z „čierneho kontinentu“ za stratu. Ani proti outsiderovi zo Saudskej Arábie to nebol z ich strany presvedčivý výkon a povinné tri body zachránil Samuel Eto´o. Do karát nehrala Kamerunu remíza Nemecka s Írskom. Zverenci Winnieho Schaefera vedeli, že ak chcú postúpiť, nesmú prehrať a zároveň Írsko musí zdolať Saudskú Arábiu maximálne 1:0. Nestalo sa, Nemci svojho krajana na kamerunskej lavičke nepodržali a po víťazstve 2:0 poslali Kamerun domov.

Oveľa ťažšiu stratu zažil Kamerun v roku 2003. Tento rok sa zapísalo čiernym písmom do kroniky nielen kamerunského, ale celosvetového futbalu. Počas semifinálového duelu Pohára Konfederácií proti Kolumbii priamo na ihrisku skolaboval Mark-Vivien Foé. Stredopoliarovi Manchestru City sa zastavilo srdce a ani snaha lekárov nedokázala jeho život zachrániť. Africký zástupca napokon vo finále proti Francúzsku neuspel, ale prehra nikoho nemrzela. Kamerunský futbal totiž stratil oveľa viac ako len jedno finále.

Smrť Foého akoby poznačila kamerunskú reprezentáciu. Tá sa rok čo rok trápila a jej vrcholom bol neúspech v kvalifikácii MS 2006. Kamerun skončil v náročnej spoločnosti Pobrežia Slonoviny či Egypta na druhom, nepostupovom mieste. Do Nemecka sa kvalifikovali „slony“.

Kvalifikácia MS 2010:
Ani boj o Juhoafrickú republiku neodštartoval Kamerun práve najlepšie. S prehľadom síce postúpil do tretieho kola, ale na jeho začiatku prehral v Togu a remizoval s Marokom. Dve nečakané straty mali za následok odchod trénera Otta Pfistera. Novým kormidelníkom sa stal Paul Le Guen. Bývalý kouč Lyonu či Rangers FC dokázal svojich nových zverencov naštartovať a tí v zostávajúcich štyroch dueloch nestratili ani bod a mohli oslavovať postup na MS 2010. Takisto si vybojovali účasť na Africkom pohári národov.

Na africkom šampionáte v Angole patril Kamerun k favoritom, ale hneď v prvom zápase nestačil na Gabon. Následné víťazstvo nad Zambiou a remíza s Tuniskom však stačili na postup medzi najlepšiu osmičku. Vo štvrťfinále ukončil kamerunské nádeje Egypt, ktorý vyhral 3:1 po predĺžení a otvoril si cestu k celkovému prvenstvu.

Káder:
Nie je to tak dávno, čo Kamerun prešiel generačnou výmenou. Priestor dostali noví, mladší futbalisti, doplnení o pár borcov, ktorí už majú v reprezentácii čo to odkopané.

Najväčší problém takmer všetkých afrických mužstiev je brankársky post. Kto sledoval tohtoročný Africký pohár národov, ten si určite pamätá obrovské kiksy, ktorých sa dopustili mnohí gólmani. Prekvapivo sa im nevyhol ani Idriss Carlos Kameni, kamerunská jednotka. Napriek niektorých chybám patrí brankár Espanyolu medzi to najlepšie, čo africký futbal medzi troma žrďami ponúka. Aj v Angole predviedol niekoľko excelentných zákrokov, ktoré ale negoval hlúpymi chybami.

Obrane už dlhé roky vládne Rigobert Song. Rekordér v počte reprezentačných štartov hral už na americkom svetovom šampionáte v roku 1994. Tridsaťtriročný obranca nastupuje v súčasnosti v tureckom Trabsonspore a na majstrovstvách sveta 2010, ktoré budú jeho štvrté, má pomôcť tímu najmä svojimi skúsenosťami. Opakom R. Songa je Nicolas N'Koulou. Ešte len 20-ročný univerzál oblieka dres AC Monaco, no už teraz priťahuje pozornosť niekoľkých slávnejších klubov. V Južnej Afrike môže svoju pozíciu ešte vylepšiť. Stabilné miesto v zostave by mal mať aj Benoît Assou-Ekotto, ľavý obranca Tottenhamu, ktorý získal s „kohútmi“ miestenku v Lige majstrov.

O čiernu prácu v strede poľa by sa mala starať dvojica Jean Makoun – Alexander Song. Prvý menovaný sa stal stabilným členom základnej jedenástky Lyonu a s francúzskym klubom nedávno bojoval o finále Champions League. Alexander Song je zasa členom omladiny Arsenalu a synovcom Rigoberta. Ofenzívne úlohy v strede poľa bude mať na starosti Achille Emana z Realu Betis. So sevillským klubom zažil 27-ročný kreatívny stredopoliar pád do druhej španielskej ligy a v tejto sezóne aj návrat medzi španielsku elitu.

Najväčšou hviezdou kamerunskej reprezentácie je bezpochyby Samuel Eto´o. Čo ku kanonierovi milánskeho Internazionale dodať? Nič, za neho hovoria výkony a najmä góly. Real Madrid sa ho na prelome tisícročí pomerne lacno zbavil, ale v drese Mallorky ukazoval strelecké vlohy a naplno ich rozvinul v slávnej Barcelone. Katalánskemu gigantovi pomohol k dvom titulom v Lige majstrov, no po tom druhom musel napriek vydarenej sezóne, keď nastrieľal 30 ligových gólov, z Nou Campu odísť. Nový domov našiel na San Sire, kde zatiaľ strelecky neexplodoval, no výraznou mierou pomohol Interu do madridského finále Ligy majstrov. Eto´o pocestuje už na svoj tretí šampionát a Paul Le Guen sa bude na svojho kanoniera spoliehať. V reprezentácii za viac ako desať rokov nastrieľal 43 gólov. A ak chce byť Kamerun v Juhoafrickej republike úspešný, bude musieť Samuel Eto´o pridať ďalšie. Slováci sa však jeho hrozby báť nemusia.

Predbežná nominácia Kamerunu na MS 2010:
Brankári: Hamidou Souleymanou (Kayserispor/Tur.), Idris Carlos Kameni (Espanyol Barcelona/Šp.), Guy Roland Ndy Assembé (FC Valenciennes/Fr.), Amour Patrick Tignyemb (FC Celtic Bloemfontein/JAR).
Obrancovia: Jean Patrick Abouna Ndzana (FC Les Astres de Douala), Benoít Assou-Ekotto, Sébastien Bassong (obaja Tottenham Hotspur/Angl.), Gaetan Bong (FC Valenciennes/Fr.), Aurélien Chedjou (OSC Lille/Fr.), Geremi Njitap (MKE Ankaragücü/Tur.), Stéphane Mbia (Olympique Marseille/Fr.), Makadji Boukar (AL-Nahdha Club/Omán), Nicolas Nkoulou (AS Monaco/Fr.), Rigobert Song (Trabzonspor/Tur.).
Stredopoliari: Marcel Ndjeng (FC Augsburg/Nem.), Eyong Enoh (Ajax Amsterdam/Hol.), Jean Makoun (Olympique Lyon/Fr.), Georges Mandjeck (1. FC Kaiserslautern/Nem.), Joel Matip (Schalke 04/Nem.), Patrick Mevongou (Canon Sportif de Yaoundé), Landry N´guémo (Celtic/Škót.), Alexandre Song (Arsenal/Angl.).
Útočníci: Vincent Aboubakar (FC Coton Sport de Garoua), Eric Choupo-Moting (FC Norimberg/Nem.), Achille Emana (BetisŠp.), Samuel Eto’o (Inter Miláno/Tal.), Mohamadou Idrissou (SC Freiburg/Nem.), Rostard Dorge Kouemaha (FC Bruggy/Belg.), Achille Webó (Real Mallorca/Šp.), Jacques Zoua (FC Bazilej/Švajč.).

INFO:
SLOVENSKO - KAMERUN
Miesto: Hypo Group Arena (tradičný názov Wörtherseestadion), Klagenfurt
Dátum a čas: sobota 29. marca 2010, 14:00 h
Súťaž: medzinárodný prípravný zápas
TV prenos: Trojka, Al Jazeera Sport +3, Al Jazeera Sport +5, Sky Sport 1 (Italy), Sky Super Calcio, Sport TV1