Preview: Slovensko - Macedónsko

Pred zápasom kvalifikácie ME 2012 Slovensko - Macedónsko.

Slovenský futbal prežíva v poslednom roku najkrajšie obdobie samostatnej histórie. Najskôr si reprezentačný výber vybojoval postup na MS do Juhoafrickej republiky, samotná premiéra na svetovom šampionáte dopadla veľmi dobre, keďže zverenci trénera Weissa postúpili do osemfinále, a úspešné ťaženie sa presunulo aj na klubovú úroveň. Žilina sa cez pražskú Spartu predrala ako tretí slovenský tím do skupinovej fázy Ligy majstrov.

Teraz je opäť na ťahu reprezentačný výber. Kvalifikácia MS 2010 i samotný šampionát sú už minulosťou a nastal čas zabojovať o ďalší veľký turnaj. V piatok vstúpi Slovensko do kvalifikácie Eura 2012. Najväčšími súpermi v boji o miestenku do Poľska a Ukrajiny budú pre Weissov výber Rusko a Írsko. Na začiatok je tu však súper, ktorého takisto nemožno podceňovať – Macedónsko. Poďme sa teraz pozrieť na vizitky oboch celkov.

SLOVENSKO

Člen FIFA od: 1994
Člen UEFA od: 1993
Prezident zväzu: František Laurinec
Hlavný tréner: Vladimír Weiss st.
Najviac zápasov: Miroslav Karhan (97)
Najviac gólov: Róbert Vittek (23)
Súčasné postavenie v rebríčku FIFA: 27.
Najvyššie postavenie v rebríčku FIFA: 17. (máj 1997)
Najnižšie postavenie v rebríčku FIFA: 150. (január 1993)
Účasť na MS: 1x (2010)
Účasť na ME: 0
Najväčšie úspechy: osemfinále MS 2010
Slávni hráči: Ján Popluhár, Jozef Adamec, Viliam Schrojf, Anton Ondruš, Karol Jokl, Ľubomír Moravčík, Peter Dubovský

Prvé futbalové kroky robili slovenskí futbalisti v spoločnosti svojich českých kolegov. Reprezentácia Československa z medzivojnových rokov patrila k tomu najlepšiemu, čo vtedajší futbalový svet ponúkal. Dôkazom jej kvalít bol zisk striebornej medaily na MS 1934 v Taliansku. Hitler však túto spoluprácu rozdelil.

Ešte pred vojnou odohrali Slováci prvé zápasy pod hlavičkou samostatného slovenského štátu. Debut zažili 27. augusta 1939, keď nastúpil reprezentačný výber v Prahe na zápas proti Nemecku a prehral v ňom 0:2. Celkovo slovenské mužstvo z rokov 1939 - 1945 odohralo 16 zápasov s bilanciou tri víťazstvá, dve remízy a 11 prehier. Po vojne sa opäť spojili futbalové sily Čechov a Slovákov, výsledkom čoho bolo niekoľko úspechov československých futbalistov (striebro z MS 1962, zlato z ME 1976 , olympijské zlato 1980).

Vznik súčasnej slovenskej futbalovej reprezentácie a zároveň Slovenského futbalového zväzu (SFZ) sa datuje do roku 1993, keď sa rozišli spoločné cesty oboch štátov. Prvý oficiálny zápas odohrala novovzniknutá slovenská reprezentácia v Dubaji proti Spojeným arabským emirátom a zvíťazila v ňom najtesnejším rozdielom 1:0. Jediným strelcom bol súčasný reprezentačný kouč Vladimír Weiss.

V novej kapitole slovenského reprezentačného tímu však až doteraz chýbal výraznejší úspech. Prvým trénerom národného výberu sa stal Jozef Vengloš. Ale renomovaný kormidelník nedokázal s novovytvoreným tímom reálne zaútočiť na postup na ME 1996 a po prehre 0:5 v Poľsku na slovenskej lavičke skončil. Kvalifikačný cyklus dokončil Jozef Jankech a jeho úlohou bolo zabojovať o účasť na MS 1998. Lenže Slovensko sa dostalo do ťažkej skupiny, v ktorej figurovalo Portugalsko, Juhoslávia a čerství vicemajstri sveta z Česka. Napriek ťažkému lósu živili Slováci postupové nádeje až do domáceho dvojzápasu proti Juhoslávii a Španielsku. Balkánci získali v Bratislave bod, Španieli všetky tri a slovenský sen o Francúzsku sa rozplynul. Prehra v Česku v poslednom stretnutí kvalifikácie znamenala konečné štvrté miesto.

Aj do bojov o Euro 2000 vstúpili Slováci na lavičke s Jozefom Jankechom, no tentokrát odkoučoval iba tri kvalifikačné zápasy. Domáca prehra 0:3 znamenala jeho koniec. Do dôležitého súboja proti Poľsku o necelý mesiac vstupoval slovenský výber v nie práve najlepšom psychickom rozpoložení. Zápas viedol z pozície hlavného trénera Dušan Radolský, ale ani on nezabránil prehre 1:3. O znovuzrodenie postupových nádejí sa mal postarať Dušan Galis, ale skúsený lodivod zo svojej funkcie odstúpil ani nie po dvoch mesiacoch. Dôvodom bolo znovuzvolenie Františka Laurinca do funkcie prezidenta SFZ. Uvoľnené miesto obsadil Jozef Adamec, no ani niekdajší trnavský kanonier nenašiel recept na víťazstvá v dôležitých zápasoch. Bratislavská remíza s Maďarskom, prehra v Portugalsku a domáci debakel 1:5 proti Rumunsku boli dôkazom toho, že v kľúčových momentoch slovenská reprezentácia zlyhávala.

Potvrdila to aj nasledujúca kvalifikácia o svetový šampionát 2002 v Ázii. Jozef Adamec napriek nevýrazným výsledkom zotrval na reprezentačnej lavičke a Slovensku prial konečne aj lós. Po náročných súperoch na čele s Francúzskom, Portugalskom, Českom, Juhosláviou či Španielskom sme mali možnosť pobiť sa o miestenku do Japonska a Južnej Kórey so Švédskom a Tureckom. Až do zápasu vo Švédsku išlo všetko celkom dobre, mrzela len domáca remíza s „Troma korunkami“, ale potešil možno nečakaný bod z Turecka. Všetko sa zlomilo v Štokholme. Ďalší kľúčový zápas a ďalší nezdar slovenského tímu. Prehra 0:2 vzdialila postupové nádeje, ale zďaleka nebolo nič stratené. No o štyri dni prišlo niečo, čo slovenský fanúšik absolútne nečakal – zlyhanie v Azerbajdžane. Aspoň teoretická nádej žila, ale po ďalšom domácom zaváhaní bol koniec. Turecko vyhralo v krajine pod Tatrami 1:0, čo znamenalo definitívne K.O. pre Adamca a jeho zverencov. V troch dôležitých stretnutiach nestrelili ani gól, inkasovali päť.

Do nového kvalifikačného cyklu vstúpilo Slovensko na lavičke s Ladislavom Jurkemikom. Už jeho začiatok ukázal, že na úspechu v anglickej a tureckej spoločnosti nemôže byť ani pomyslenia. Prehry v Turecku 0:3 a s Anglickom 1:2 posadili našich najväčších rivalov na koňa, z ktorého už nespadli. Slovenskí futbalisti ani v jednom zo štyroch najdôležitejších stretnutí 7. skupiny nebodovali, čo na postup medzi európsku elitu stačiť nemohlo. Jurkemik po dvoch rokoch skončil a uvoľnil miesto Dušanovi Galisovi.

Tentokrát bývalému trénerovi Slovana Bratislava nevadilo, že futbal pod Tatrami stále riadi František Laurinec. Galis znamenal oživenie a najmä remíza v Rusku zvýšila optimistické vyhliadky. Slováci zvládali úlohu favorita v zápasoch s Luxemburskom, Estónskom či Lotyšskom. Doma neprehrali s najväčším ašpirantom na postup do Nemecka Portugalskom. Prvá strata všetkých bodov prišla až v portugalskej odvete, ale výsledok 2:0 pre domácich neznamenal katastrofu. Cieľom bolo minimálne druhé miesto, ale stále žila nádej i na priamy postup. O to viac mrzeli remízy 0:0 v Lichtenštajnsku a 1:1 v Lotyšsku. Nádej na priamy postup bola fuč, ale po jednogólovom triumfe nad Estónskom stačil na druhé miesto a účasť v baráži bezgólový výsledok proti Rusku. V baráži „vyfasovali“ Galisovci Španielsko a debakel 1:5 z Madridu zahnal myšlienky o účasti Slovenska na MS v Nemecku. Remíza 1:1 bola iba rozlúčkou s dovtedy najlepšou kvalifikáciou zo strany reprezentantov s dvojkrížom na prsiach.

Úspešné počínanie dodalo slovenským fanúšikom elán do nasledujúcej fázy, ktorou boli boje o účasť na Eure 2008. Už druhý zápas však znamenal zmenu nálady. Bratislavská prehra 0:3 proti Česku bola krutým prebudením. Následné víťazstvo 5:1 vo Walese vlialo do bielo-modro-červených žíl opäť vieru, ale tú okamžite ukončila ďalšia porážka, tentokrát 1:4 od Nemecka, ktorá znamenala koniec Galisovej éry. Zodpovednosť za výsledky reprezentácie prebral Ján Kocian. Už len zázrak mohol vrátiť jeho nových zverencov do hry o Euro 2008. No ten neprišiel, ba naopak. Výsledky pod Kocianom absolútne nezodpovedali očakávaniam, aké príchod nového kouča sprevádzali. Veľký počet hráčov, ktorí sa objavili v najcennejšom drese a neustále hľadanie optimálnej zostavy mali za následok prehry v Nemecku a Česku i trnavský výprask 2:5 od Walesu. Reprezentácia stratila dôveru ľudí, nenavrátili ju ani vysoké víťazstvá nad San Marínom a Ján Kocian sa musel po konci kvalifikácie o Euro v Rakúsku a Švajčiarsku porúčať.

Počas 16 rokov viedlo slovenskú futbalovú reprezentáciu deväť trénerov, no tým najúspešnejším je Vladimír Weiss st.. Pred jeho usadnutím na trénerskú lavičku bol národný tím vo veľmi zlom stave, ale Weiss dokázal svojich zverencov stmeliť, dôkazom čoho je momentálna líderská pozícia v tretej kvalifikačnej skupine MS 2010. V nej začali Slováci víťazstvom proti Severnému Írsku, no následne prišla prehra v Slovinsku. Povinnou jazdou bol zápas v San Maríne, kde sa ale futbalisti spod Tatier poriadne natrápili a triumf 3:1 nepatril medzi najvydarenejšie. Úplne iný prívlastok dostalo víťazstvo 2:1 proti Poľsku. Poliaci prišli v Bratislave o tri body až v samotnom závere, keď výsledok otočil dvoma gólmi Šesták. Prvý aprílový deň dokázali „Weissovci“ pomerne nečakane zvíťaziť v Prahe nad českým výberom 2:1. Tieto tri body potvrdili v júnovom domácom zápase proti San Marínu a po vysokom víťazstve 7:0 sa usadili na čele svojej kvalifikačnej skupiny. Líderskú pozíciu ešte viac utvrdili remízou vo federálnom derby proti Česku. Ďalší dôležitý krok smerom k Afrike spravili hráči spod Tatier o pár dní neskôr. Na nedobytnej pôde vo Windsor Parku zdolali domáce Severné Írsko 2:0 a k postupu na záverečný turnaj, prvý v histórii samostatnosti, im stačil bod v súboji proti Slovinsku. Lenže Slováci šancu nevyužili, a reparát museli zložiť v Poľsku. V snežnej búrke na štadióne v Chorzówe prežili v druhom polčase klinickú smrť a po vlastnom góle Gancarczyka z tretej minúty slávili historický postup medzi svetovú elitu.

Po úspešne zvládnutej kvalifikácii uzavreli Slováci výborný rok dvomi prípravnými zápasmi. Najskôr v Bratislave porazili najtesnejším rozdielom výber USA, o tri dni neskôr nestačili v Žiline na Čile a prehrali 1:2. Rok 2010 otvorili „Weissovci“ duelom proti Nórsku, ale so Severanmi prehrali 0:1. Po konci klubovej sezóny sa národné mužstvo zišlo a zahájilo kemp pred svetovým šampionátom. V rámci neho odohrali tri prípravné duely pred odchodom do Južnej Afriky. Najskôr zdolali regionálny výber St. Veilt a o pár dní uhrali v Klagenfurte remízu s Kamerunom. Rozlúčkou s domácim publikom bol duel proti Kostarike. Okrem víťazstva 3:0 potešili slovenskí futbalisti divákov aj výborným výkonom.

Začiatok MS 2010 Slovákom nevyšiel. O víťazstvo proti Novému Zélandu prišli v nadstavenom čase, proti Paraguaju neukázali zo svojho umenia zhola nič. Na všetko zlé ale dali zabudnúť v súboji proti obhajcom trofeje z Talianska. V zápase, v ktorom išlo obom celkom o postup, predviedli „weissovci“ výborný výkon, zaslúžene vyhrali 3:2 a poslali „Squadru Azzurru“ domov. Slovensko si teda naplnilo osemfinálový sen a nemuselo zostať iba pri ňom. V stretnutí proti Holandsku neboli Slováci horším tímom, ale po prehre 1:2 si balili kufre. Pod Tatry sa však vrátili so zdvihnutými hlavami.

Mužstvo:
Tréner Weiss dokázal počas svojho pôsobenia na lavičke priam neskutočne pozdvihnúť dovtedy neúspešné mužstvo. Tím neschopný zdolávať silných súperov akoby čarovným prútikom premenil na zomknutý celok, opierajúci sa nie o hviezdy, ale o kolektívneho ducha. Napriek tomu nechýba v slovenskom kádri niekoľko oporných stĺpov. Jedným z hlavných je brankár Ján Mucha. Dvadsaťsedemročný gólman dokázal v polovici kvalifikácie MS 2010 obsadiť post reprezentačnej jednotky a napokon sa stal národným hrdinom. Slovensko našlo v Muchovi po dlhých rokoch kvalitného brankára, na ktorého sa môžu spoluhráči v poli spoľahnúť. Nečudo, že jeho výkony si všimli mnohé zahraničné kluby a Jano sa v lete presťahoval z varšavskej Legie do anglického Evertonu. V novom drese si odkrútil premiéru v Ligovom pohári, v Premier League dostáva prednosť Tim Howard.
V anglickej najvyššej súťaži pôsobí aj ďalšia veľká opora národného tímu - Martin Škrtel. Liverpool FC získal slovenského stopéra v zime roku 2008 a Martin sa takmer okamžite presadil do základu „The Reds“. Potom však prišli zranenia, ktoré Martina vyradili z hry. V novej sezóne si opäť vybojoval miesto v základe a v reprezentácii by to nemalo byť inak.

Z nominácie vypadol v moskovskom Lokomotive nehrajúci Ján Ďurica. Na uvoľnené miesto je niekoľko kandidátov. V súčasnosti výbornou formou disponuje Mário Pečalka. Dôrazný obranca Žiliny výraznou mierou pomohol „Šošonom“ k postupu do skupinovej fázy Ligy majstrov a je dosť možné, že mu dá Vladimír Weiss príležitosť aj v dueli proti Macedónsku. Na poste ľavého obrancu možno uvidíme Tomáša Hubočana, ktorý na tomto poste pravidelne nastupuje v Zenite Petrohrad.

Najväčšou osobnosťou stredu poľa je Marek Hamšík, ale hviezdu Neapola na svetovom šampionáte zatienil Juraj Kucka. Futbalista Sparty Praha na seba upozornil už v uplynulej sezóne a na MS v Juhoafrickej republike svoje kvality iba potvrdil. V Sparťanskom drese patrí medzi lídrov tímu, čo preukázal aj v neúspešnom boji o skupinovú fázu Champions League. O jeho služby bol v letnom prestupovom období veľký záujem, napokon však zotrval na Letnej.

Medzi dôležitých hráčov Weissovho výberu sa v poslednom kvalifikačnom cykle zaradil Miroslav Stoch. Rýchlonohý a technicky dobre vybavený krídelník dopomohol v minulom ročníku Twente k holandskému titulu, no od júna je už hráčom istanbulského Fenerbahce.

Jedným z najpríjemnejších prekvapení MS 2010 bol Róbert Vittek. Útočník Ankaragücü strelil v štyroch zápasoch štyri góly a výraznou mierou dopomohol Slovensku k postupu do osemfinále. V Afrike tak dokonale nahradil najlepšieho slovenského strelca kvalifikačných bojov Stanislava Šestáka. Ani jeden z tejto dvojice však do duelu s Macedónskom kvôli zraneniam nezasiahne. Zdravotné problémy trápili aj ďalšieho útočníka Tomáša Oravca. V zpstave by preto nemali chýbať Filip Hološko a Erik Jendrišek.

Nominácia Slovenska

Brankári: Ján Mucha ml. (FC Everton/Angl.), Dušan Kuciak (FC Vaslui/Rum.), Dušan Perniš (Dundee United/Škót.).

Obrancovia: Peter Pekarík (VfL Wolfsburg/Nem), Martin Škrtel (Liverpool FC/Angl.), Tomáš Hubočan (Zenit Petrohrad/Rus.), Kornel Saláta (ŠK Slovan Bratislava), Radoslav Zabavník (1. FSV Mainz/Nem.).

Stredopoliari: Miroslav Karhan (1. FSV Mainz/Nem.), Mário Pečalka (MŠK Žilina), Juraj Kucka (AC Sparta Praha/ČR), Zdeno Štrba (Škoda Xanthi/Gréc.), Kamil Kopúnek (Saturn Moskovská oblasť/Rus.), Marek Hamšík (SSC Neapol/Tal.), Marek Sapara (MKE Ankaragücü/Tur.), Vladimír Weiss ml. (Glasgow Rangers/Škót.), Miroslav Stoch (Fenerbahce Istanbul/Tur.), Dušan Švento (Red Bull Salzburg/Rak.).

Útočníci: Erik Jendrišek (Schalke 04/Nem.), Róbert Vittek (MKE Ankaragücü/Tur.), Filip Hološko (Besiktas Istanbul/Tur.), Tomáš Oravec (MŠK Žilina).

Súhrn doterajších výsledkov A-tímu slovenskej futbalovej reprezentácie v kalendárnom roku 2010 nájdete tu.

MACEDÓNSKO

Člen FIFA od: 1994
Člen UEFA od: 1994
Prezident zväzu: Haralampie Hadzi-Risteski
Hlavný tréner: Mirsad Jonuz.
Najviac zápasov: Goce Sedloski (100)
Najviac gólov: Goran Pandev (23)
Súčasné postavenie v rebríčku FIFA: 66.
Najvyššie postavenie v rebríčku FIFA: 46. (október 2008)
Najnižšie postavenie v rebríčku FIFA: 147. (máh 1994)
Účasť na MS: 0
Účasť na ME: 0
Najväčšie úspechy: -
Slávni hráči: Goce Sedloski, Artim Sakiri, Gjorgji Hristov, Saša Ćirić, Mitko Stojkovski

Macedónsko bolo dlhé desaťročia súčasťou Juhoslávie. Osamostatnenie prišlo až v roku 1991, vďaka čomu sa spod juhoslovanských rúk oslobodil aj macedónsky futbal. Národné mužstvo Macedónska odohralo historicky prvý zápas 13. októbra 1993 proti Slovinsku a zvíťazilo v ňom 4:1.

V roku 1994 sa Macedónsko stalo súčasťou FIFA i UEFA, čo mu umožňovalo zabojovať o účasť na svetovom či európskom šampionáte. Zatiaľ sa to neveľkej krajine z Balkánu ani raz nepodarilo. Každý z ôsmych kvalifikačných pokusov skončil podobne. Macedónsko z pomerne veľkej vzdialenosti sledovalo postup favorizovaných celkov, ktorých len zriedkakedy obralo o body.

Posledným pokusom o kvalifikáciu na záverečný turnaj bol boj o Juhoafrickú republiku pod vedením známeho trénerskeho mena . Lenže Srečko Katanec, pôsobiaci na macedónskej lavičke od roku 2006, sa po prehre v Amsterdame s domácim Holandskom 0:4 svojej pozície vzdal. Dôvodom jeho odstúpenia bol aj konflikt s najväčšou hviezdou tímu Goranom Pandevom. Katancov nástupca Mirsad Jonuz už žiaden zázrak spraviť nedokázal, a tak Macedónsko obsadilo so siedmymi bodmi z ôsmych zápasov štvrté miesto.

Ani v nasledujúcej kvalifikácii o Euro 2012 nebudú hráči z Balkánu patriť k favoritom. O postupové miestenky by sa mali pobiť s Ruskom, Írskom a Slovenskom. Avšak Macedónci môžu zohrať v skupine výraznú úlohu, pretože pre žiadneho súpera nebudú ľahkou prekážkou.

Mužstvo:
Súčasné macedónske národné mužstvo, to je mix futbalistov z najrozličnejších svetových súťaží. Svoje zastúpenie tu má arménska, cyperská, srbská, nemecká, talianska, juhokórejská a dokonca i slovenská liga. V nominácii na dvojzápas so Slovenskom a Arménskom figuruje jediný futbalista z domácej najvyššej súťaže.

Brankársky post je symbolom neskúsenosti s reprezentačným dresom. Dôvod je prostý, jednotka mužstva Tomislav Pačovski z Rabotnički Skopje si zlomil nohu a mimo hry bude zrejme až šesť mesiacov. Miesto medzi žrďami tak pravdepodobne preberie Edin Nuredinoski, so štyrmi reprezentačnými zápasmi na konte. Chrbát mu bude kryť Darko Tofiloski, letná posila corgoňligistu MFK Košice, bez jediného zápisu v národnom tíme.

Medzi lídrov defenzívy patrí dvojica Igor Mitreski - Nikolče Noveski. Obaja majú za sebou niekoľko rokov strávených v Nemecku. Noveski v súčasnosti háji farby Mainzu, Mitreski v lete zakotvil v arménskom Neftchi Baku.

Najväčšou osobnosťou záložnej formácie je 29-ročný Veliče Šumulikoski, prezývaný aj „macedónsky Gerrard“. Práve kapitána Liverpool FC pripomína Šumulikoski svojou hrou, čo momentálne potvrdzuje v ruskom Sibir Novosibirsk, kam prestúpil len nedávno. Vo svojom životopise má zapísané aj angažmány v Ipswichi Town, Bursaspore, Zenite Petrohrad či moravskom Slovácku.

Jednoznačne najväčšou hviezdou tímu je však Goran Pandev. Útočník, ostrieľaný nástrahami talianskej Serie A. Na Apeninský polostrov prestúpil rodák zo Strumice v roku 2001. Vtedajší najväčší talent macedónskeho futbalu však počas prvej anabázy na štadióne Giuzeppe Meazzu neuspel. Napokon zakotvil v rímskom Laziu, v ktorom sa vypracoval do role lídra. V septembri 2009 však odmietol podpísať s rímskym klubom novú zmluvu, a tak ho vedenie odstavilo na druhú koľaj. Počas celej jesennej časti sa Pandev nedostal na ihrisko. Napokon muselo Lazio svojho hráča na nariadenie manažmentu talianskej ligy Pandeva uvoľniť. Macedónsky útočník napokon podpísal zmluvu s Interom. Návrat do známeho prostredia bol oveľa vydarenejší. Mourinho priviedol „nerazzurri“ k cennému treble a Pandev pri tom nechýbal. Historicky najlepší strelec macedónskej reprezentácie je najväčšou zbraňou výberu Mirsada Jonuza a k doterajším 23 presným zásahom v najcennejšom drese bude chcieť pridať ďalšie v kvalifikácii o Euro 2012.

Nominácia Macedónska

Brankári: Edin Nuredinoski (FC Ethnikos Achnas/Cypr.), Darko Tofilovski (MFK Košice/SR), Martin Bogatinov (Rabotnički Skopje).

Obrancovia: Boban Grnčarov (APOEL Nikózia/Cypr.), Igor Mitreski (Neftči Baku/Azerb.), Nikolče Noveski (1. FSV Mainz 05/Nem.), Vanče Šikov (FC Ethnikos Achnas/Cypr.), Aleksandar Todorovski (FK Rad Belehrad/Srb.), Goran Popov (Dinamo Kyjev/Ukr.), Aleksandar Lazevski (Partizan Belehrad/Srb.).

Stredopoliari: Armend Alimi (NK Istra 1961/Chorv.), Agim Ibraimi (NK Maribor/Slovin.), Slavčo Georgievski (Neftči Baku/Azerb.), Veliče Šumulikoski (Sibir Novosibirsk/Rus.), Filip Despotovski (Volyň Luck/Ukr.), Mario Gjurovski (FK Vojvodina Nový Sad/Srb.).

Útočníci: Goran Pandev (Inter Miláno/Tal.), Ilčo Naumoski (SV Mattersburg/Rak.), Ačo Stojkov (FC Aarau/Švajč.), Stevica Ristič (FC Buniodkor/Uzb.), Baže Ilijoski (FC Gangwon/Kór. rep.), Ivan Tričkovski (APOEL Nikózia/Cypr.).

Súhrn zápasov Macedónska od septembra 2008 nájdete tu.

Slováci proti Macedónsku doposiaľ s vysoko priaznivou bilanciou

Slovenská futbalová reprezentácia nastúpi v piatok 3. septembra o 20.30 h na bratislavských Pasienkoch na svoje v poradí piate vystúpenie proti Macedónsku od roku 1993. História doterajších vzájomných konfrontácií si pamätá štyri oficiálne duely v novodobej ére SR a vo všetkých prípadoch išlo zhodne o kvalifikačné stretnutia. Slováci majú s balkánskym súperom jasne pozitívnu bilanciu, pri troch víťazstvách a jednej remíze nemajú na konte zatiaľ žiadnu prehru a disponujú aktívnym skóre 10:1. Tentoraz sa Slováci vedení Vladimírom Weissom st. predstavia proti balkánskemu súperovi v rámci B-skupiny kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2012.

Futbalisti SR zvíťazili v prvom meraní síl s Macedónskom v eliminácii o účasť na MS 2002 presne 3. septembra 2000 v Bratislave 2:0, keď sa o góly postarali dvaja Igorovia - Bališ a Demo. V tomto cykle sa predmetní súperi stretli ešte raz a z triumfu sa opäť radovali Slováci. Siedmeho októbra 2001 zvíťazili v Skopje nad domácim výberom jednoznačne 5:0 (góly: Reiter, Dzúrik, P. Németh, Pinte, Oravec).

Slovensko a Macedónsko zviedol žreb dohromady aj v nasledujúcej kvalifikácii o postup na ME 2004. Reprezentanti SR najskôr 29. marca 2003 vyhrali v Skopje 2:0 po góloch Martina Petráša a Ľubomíra Reitera, 10. septembra toho istého roku potom v Žiline remizovali s Macedónskom 1:1 (góly: Sz. Németh - Dimitrovski).

O celkovo desať gólov v sieti Macedónčanov sa v štyroch vzájomných dueloch postaralo dovedna deväť hráčov. Jediným dvojgólovým kanonierom je útočník Ľubomír Reiter.

Prehľad doterajších vzájomných duelov futbalových A-tímov Slovenska a Macedónska v ére novodobej samostatnosti SR od roku 1993 (bilancia: 4 zápasy - 3 víťazstvá, 1 remíza, 0 prehier, skóre 10:1):

Kvalifikácia MS 2002:
3. septembra 2000 - Bratislava:
Slovensko - Macedónsko 2:0 (1:0)
Góly: 3. Bališ, 74. Demo, ŽK: 20. Veselinovski (Macedónsko), rozhodoval: Hamer (Lux.), 4011 divákov

7. októbra 2001 - Skopje:
Macedónsko - Slovensko 0:5 (0:1)
Góly: 29. Reiter, 56. Dzúrik, 72. P. Németh, 80. Pinte, 89. Oravec, ŽK: 53. Mitrevski - 30. Karhan, rozhodoval: Riley (Angl.), 4500 divákov

Kvalifikácia ME 2004:
29. marca 2003 - Skopje:
Macedónsko - Slovensko 0:2 (0:1)
Góly: 28. M. Petráš, 90. Reiter, ŽK: 50. M. Krstev, 87. Naumoski - 37. Vittek, 65. R. Michalík, 90. Klimpl, rozhodoval: Duhamel (Fr.), 10 000 divákov

10. septembra 2003 - Žilina:
Slovensko - Macedónsko 1:1 (1:0)
Góly: 25. Sz. Németh - 61. Dimitrovski, ŽK: 31. Zabavník (Slovensko), rozhodoval: Sundell (Švéd.), 2286 divákov

Kvalifikácia ME 2012:
3. septembra 2010 - Bratislava (Pasienky):
Slovensko - Macedónsko ???

Prehľad strelcov gólov Slovenska proti Macedónsku v novodobej ére SR od roku 1993 (spolu 10 presných zásahov):
2 - Ľubomír Reiter,
1 - Igor Bališ, Igor Demo, Peter Dzúrik, Peter Németh, Attila Pinte, Tomáš Oravec, Martin Petráš, Szilárd Németh.

Povedali pred zápasom: 

Vladimír Weiss st. (tréner Slovenska): Macedónsko je veľmi náročný súper. Má hráčov v kvalitných súťažiach na čele s Goranom Pandevom. Bude to určite ťažký duel, vstup do kvalifikácie je však veľmi dôležitý a my chceme z neho tri body. Ja osobne verím v silu tohto mužstva a dobrú partiu a v to, že sa budeme biť do posledného zápasu o postup na ME. Z nášho pohľadu nemôže byť reč o nejakom podcenení. Na zápas sa pripravíme veľmi svedomito,"

Mirsad Jonuz (tréner Macedónska): "Zajtrajší zápas bude ťažký, lebo budeme hrať proti mužstvu, ktoré je disciplinované, hrá trpezlivo a zodpovedne. Úspechom pre nás by bolo, samozrejme, keby sme vyhrali... Každý zápas je však dobrodružstvom, až na ihrisku sa ukáže, ako dobre sme sa pripravili."

Náš tip: Slovensko - Macedónsko 3:0

Macedónsko určite neradno podceňovať. Je to súper, ktorý dokáže potrápiť kohokoľvek. Strach naháňa hlavne útočník a kapitán Goran Pandev. Lenže forvard Internazionale svojich spoluhráčov kvalitatívne prevyšuje o niekoľko levelom. Slovensko disponuje určite lepším kádrom ako jeho piatkový konkurent, navyše hrá na domácej pôde. Osemfinalista MS 2010 by tak mal potvrdiť úlohu favorita a Macedónsko zdolať.

INFO:

SLOVENSKO - MACEDÓNSKO

Miesto: Pasienky, Bratislava
Dátum a čas: piatok 3. septembra 2010, 20:30
Súťaž: kvalifikačný zápas ME 2012
Rozhodujú: Claudio Circhetta - Beat Hidber, Charles Helbling (všetci Belgicko)
TV prenos: Jednotka, Trojka, Digi Sport (Svk), Sport+ (Rusko), Polsat Futbol (Poľsko)