Preview: Slovensko - Nórsko

Predzápasové informácie k stretnutiu Slovensko - Nórsko.

Po zimnej prestávke sa reprezentačný futbal opäť hlási o slovo. Tento rok čaká 32 národných mužstiev svetový šampionát v Juhoafrickej republike. Prvýkrát nebude medzi elitou chýbať ani Slovensko. V rámci prípravy naň odohrajú zverenci Vladimíra Weissa st. priateľský duel proti Nórsku. Dejiskom stretnutia bude Žilina, kde privíta oba celky približne 10 000 divákov. Najmä pre domáce mužstvo bude stredajší súboj výbornou previerkou pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta. Predstavme si teda futbalovú minulosť i súčasnosť oboch krajín.

SLOVENSKO

Futbalový zväz: Slovenský futbalový zväz (SFZ)
Konfederácia: UEFA
Člen FIFA od: 1994
Člen UEFA od: 1993
Prezident zväzu: František Laurinec
Hlavný tréner: Vladimír Weiss st.
Najviac zápasov: Miroslav Karhan (96)
Najviac gólov: Szilárd Németh (22)
Súčasné postavenie v rebríčku FIFA: 33.
Najvyššie postavenie v rebríčku FIFA: 17. (máj 1997)
Najnižšie postavenie v rebríčku FIFA: 150. (január 1993)
Účasť na MS: 0 (prvýkrát sa na nich predstavia v roku 2010)
Účasť na ME: 0
Najväčšie úspechy: postup na MS 2010
Slávni hráči: Ján Popluhár, Jozef Adamec, Viliam Schrojf, Anton Ondruš, Karol Jokl, Ľubomír Moravčík, Peter Dubovský

Prvé futbalové kroky robili slovenskí futbalisti v spoločnosti svojich českých kolegov. Reprezentácia Československa z medzivojnových rokov patrila k tomu najlepšiemu, čo vtedajší futbalový svet ponúkal. Dôkazom jej kvalít bol zisk striebornej medaily na MS 1934 v Taliansku. Hitler však túto spoluprácu rozdelil.

Ešte pred vojnou odohrali Slováci prvé zápasy pod hlavičkou samostatného slovenského štátu. Debut zažili 27. augusta 1939, kedy nastúpil reprezentačný výber v Prahe na zápas proti Nemecku a prehral v ňom 0:2. Celkovo slovenské mužstvo z rokov 1939-1945 odohralo 16 zápasov s bilanciou tri víťazstvá, dve remízy a 11 prehier. Po vojne sa opäť nielen futbalové sily Čechov a Slovákov spojili, výsledkom čoho bolo niekoľko úspechov československých futbalistov (striebro z MS 1962, zlato z ME 1976 , olympijské zlato 1980).

Vznik súčasnej slovenskej futbalovej reprezentácie a zároveň Slovenského futbalového zväzu (SFZ) sa datuje do roku 1993, kedy sa rozišli spoločné cesty oboch štátov. Prvý oficiálny zápas odohrala novovzniknutá slovenská reprezentácia v Dubaji proti Spojeným arabským emirátom a zvíťazila v ňom najtesnejším rozdielom 1:0. Jediným strelcom bol súčasný reprezentačný kouč Vladimír Weiss.
V novej kapitole slovenského reprezentačného tímu však až doteraz chýbal výraznejší úspech. Prvým trénerom národného výberu sa stal Jozef Vengloš. Ale renomovaný kormidelník nedokázal s novovytvoreným tímom reálne zaútočiť na postup na ME 1996 a po prehre 0:5 v Poľsku na slovenskej lavičke skončil. Kvalifikačný cyklus dokončil Jozef Jankech a jeho úlohou bolo zabojovať o účasť na MS 1998. Lenže Slovensko sa dostalo do ťažkej skupiny, v ktorej figurovalo Portugalsko, Juhoslávia a čerství vicemajstri sveta z Česka. Napriek ťažkému lósu živili Slováci postupové nádeje až do domáceho dvojzápasu proti Juhoslávii a Španielsku. Balkánci získali v Bratislave bod, Španieli všetky tri a slovenský sen o Francúzsku sa rozplynul. Prehra v Česku v poslednom stretnutí kvalifikácie znamenala konečné štvrté miesto.

Aj do bojov o Euro 2000 vstúpili Slováci na lavičke s Jozefom Jankechom, no tentokrát odkoučoval iba tri kvalifikačné zápasy. Domáca prehra 0:3 znamenala jeho koniec. Do dôležitého súboja proti Poľsku o necelý mesiac vstupoval slovenský výber v nie práve najlepšom psychickom rozpoložení. Zápas viedol z pozície hlavného trénera Dušan Radolský, ale ani on nezabránil prehre 1:3. O znovuzrodenie postupových nádejí sa mal postarať Dušan Galis, ale skúsený lodivod zo svojej funkcie odstúpil ani nie po dvoch mesiacoch. Dôvodom bolo znovuzvolenie Františka Laurinca do funkcie prezidenta SFZ. Uvoľnené miesto obsadil Jozef Adamec, no ani niekdajší trnavský kanonier nenašiel recept na víťazstvá v dôležitých zápasoch. Bratislavská remíza s Maďarskom, prehra v Portugalsku a domáci debakel 1:5 proti Rumunsku boli dôkazom toho, že v kľúčových momentoch slovenská reprezentácia zlyhávala.

Potvrdila to aj nasledujúca kvalifikácia o svetový šampionát 2002 v Ázii. Jozef Adamec napriek nevýrazným výsledkom zotrval na reprezentačnej lavičke, a tentokrát Slovensku konečne prial lós. Po náročných súperoch na čele s Francúzskom, Portugalskom, Českom, Juhosláviou či Španielskom sme sa mali o miestenku do Japonska a Južnej Kórey pobiť so Švédskom a Tureckom. Až do zápasu vo Švédsku išlo všetko celkom dobre, mrzela len domáca remíza s „Troma korunkami“, ale potešil možno nečakaný bod z Turecka. Všetko sa zlomilo v Štokholme. Ďalší kľúčový zápas a ďalší nezdar slovenského tímu. Prehra 0:2 vzdialila postupové nádeje, ale zďaleka nebolo nič stratené. No o štyri dni prišlo niečo, čo slovenský fanúšik absolútne nečakal – zlyhanie v Azerbajdžane. Aspoň teoretická nádej žila, ale po ďalšom domácom zaváhaní bol koniec. Turecko vyhralo v krajine pod Tatrami 1:0, čo znamenalo definitívne K.O. pre Adamca a jeho zverencov. V troch dôležitých stretnutiach nestrelili ani gól, inkasovali päť.

Do nového kvalifikačného cyklu vstúpilo Slovensko na lavičke s Ladislavom Jurkemikom. Už jeho začiatok ukázal, že na úspechu v anglickej a tureckej spoločnosti nemôže byť ani pomyslenia. Prehry v Turecku 0:3 a s Anglickom 1:2 posadili našich najväčších rivalov na koňa, z ktorého už nespadli. Slovenskí futbalisti ani v jednom zo štyroch najdôležitejších stretnutí 7. skupiny nebodovali, čo na postup medzi európsku elitu stačiť nemohlo. Jurkemik po dvoch rokoch skončil a uvoľnil miesto Dušanovi Galisovi.

Tentokrát bývalému trénerovi Slovana Bratislava nevadilo, že futbal pod Tatrami stále riadi František Laurinec. Galis znamenal oživenie a najmä remíza v Rusku zvýšila optimistické vyhliadky. Slováci zvládali úlohu favorita v zápasoch s Luxemburskom, Estónskom či Lotyšskom. Doma neprehrali s najväčším ašpirantom na postup do Nemecka, Portugalskom. Prvá strata všetkých bodov prišla až v portugalskej odvete, ale výsledok 2:0 pre domácich neznamenal katastrofu. Cieľom bolo minimálne druhé miesto, ale stále žila nádej i na priamy postup. O to viac mrzeli remízy 0:0 v Lichtenštajnsku a 1:1 v Lotyšsku. Nádej na priamy postup bola fuč, ale po jednogólovom triumfe nad Estónskom stačil na druhé miesto a účasť v baráži bezgólový výsledok proti Rusku. V nej „vyfasovali“ Galisovci Španielsko a debakel 1:5 z Madridu zahnal myšlienky o účasti Slovenska na MS v Nemecku. Remíza 1:1 bola iba rozlúčkou s dovtedy najlepšou kvalifikáciou zo strany reprezentantov s dvojkrížom na prsiach.

Úspešné počínanie dodalo slovenským fanúšikom elán do nasledujúcej fázy, ktorou boli boje o účasť na Eure 2008. Už druhý zápas však znamenal zmenu nálady. Bratislavská prehra 0:3 proti Česku bola krutým prebudením. Následné víťazstvo 5:1 vo Walese vlialo do bielo-modro-červených žíl opäť vieru, ale tú okamžite ukončila ďalšia porážka, tentokrát 1:4 od Nemecka, ktorá znamenala koniec Galisovej éry. Zodpovednosť za výsledky reprezentácie prebral Ján Kocian. Už len zázrak mohol vrátiť jeho nových zverencov do hry o Euro 2008. No ten neprišiel, ba naopak. Výsledky pod Kocianom absolútne nezodpovedali očakávaniam, aké príchod nového kouča sprevádzali. Veľký počet hráčov, ktorí sa objavili v najcennejšom drese a neustále hľadanie optimálnej mali za následok prehry v Nemecku a Česku i trnavský výprask 2:5 od Walesu. Reprezentácia stratila dôveru ľudí, nenavrátili ju ani vysoké víťazstvá nad San Marínom a Ján Kocian sa musel po konci kvalifikácie o Euro v Rakúsku a Švajčiarsku porúčať.

Počas 16 rokov viedlo slovenskú futbalovú reprezentáciu deväť trénerov. Zatiaľ posledným je Vladimír Weiss st. Pred jeho usadnutím na trénerskú lavičku bol národný tím vo veľmi zlom stave, ale Weiss dokázal svojich zverencov stmeliť, dôkazom čoho je momentálna líderská pozícia v tretej kvalifikačnej skupine MS 2010. V nej začali Slováci víťazstvom proti Severnému Írsku, no následne prišla prehra v Slovinsku. Povinnou jazdou bol zápas v San Maríne, kde sa ale futbalisti spod Tatier poriadne natrápili a triumf 3:1 nepatril medzi najvydarenejšie. Úplne iný prívlastok dostalo víťazstvo 2:1 proti Poľsku. Poliaci prišli v Bratislave o tri body až v samotnom závere, kedy výsledok otočil dvoma gólmi Šesták. Prvý aprílový deň dokázali „Weissovci“ pomerne nečakane zvíťaziť v Prahe nad českým výberom 2:1. Tieto tri body potvrdili v júnovom domácom zápase proti San Marínu a po vysokom víťazstve 7:0 sa usadili na čele svojej kvalifikačnej skupiny. Líderskú pozíciu potvrdili remízou vo federálnom derby proti Česku. Ďalší dôležitý krok smerom k Afrike spravili hráči spod Tatier o pár dní neskôr. Na nedobytnej pôde vo Windsor Parku zdolali domáce Severné Írsko 2:0 a k postupu na záverečný turnaj, prvý v histórii samostatnosti, im stačil bod v súboji proti Slovinsku. Lenže Slováci šancu nevyužili, a reparát museli zložiť v Poľsku. V snežnej búrke na štadióne v Chorzówe prežili v druhom polčase klinickú smrť a po vlastnom góle Gancarczyka z tretej minúty slávili historický postup medzi svetovú elitu.

Posledné dva zápasy pred odchodom reprezentácie na zimný spánok odohrali Slováci v domácom prostredí. Najskôr v Bratislave porazili najtesnejším rozdielom výber USA, o tri dni neskôr nestačili v Žiline na Čile a prehrali 1:2. Duelom proti Nórsku tak Weissovci otvoria reprezentačný rok 2010, ktorého vrcholom budú majstrovstvá sveta v Juhoafrickej republike.

Káder:
Súčasný slovenský tím je zdá sa správnym mixom mladej krvi, skúsenosti i strednej generácie. Tréner Vladimír Weiss dal počas kvalifikácie priestor mladým futbalistom ako Miroslav Stoch a Vladimír Weiss ml.. Obaja nemalou mierou prispeli k celkovému úspechu. Nezanedbateľný podiel na postupe do Afriky mal brankár Ján Mucha. Gólman Legie Varšava svojich spoluhráčov v reprezentácii neraz podržal a svoj výkon vyšperkoval v záverečnom súboji v Poľsku. Slovensko tak po dlhom čase našlo kvalitnú brankársku jednotku, na ktorú sa možno spoľahnúť. Strelecké chúťky pre zmenu ukázal Stanislav Šesták. Krídelník Bochumu sa predviedol poltuctom gólov. Proti Nórsku s určitosťou nenastúpi Martin Škrtel. Stopér Liverpoolu si zlomil kosť v priehlavku a bude nútene pauzovať osem týždňov.

Nominácia slovenskej futbalovej reprezentácie na prípravný zápas proti Nórsku:

Brankári:
Ján Mucha ml. (Legia Varšava/Poľ.), Dušan Kuciak (FC Vaslui/Rum.).

Obrancovia:
Peter Pekarík (VfL Wolfsburg/Nem.), Radoslav Zabavník (1. FSV Mainz/Nem.), Ján Ďurica (Hannover 96/Nem.), Martin Petráš (AC Cesena/Tal.)

Stredopoliari:
Marek Hamšík (SSC Neapol/Tal.), Miroslav Karhan (1. FSV Mainz/Nem.), Vladimír Weiss ml. (Bolton Wanderers/Angl.), Miroslav Stoch (FC Twente Enschede/Hol.), Marek Sapara (MKE Ankaragücü/Tur.), Zdeno Štrba (Škoda Xanthi/Gréc.), Kamil Kopúnek (FC Spartak Trnava), Dušan Švento (Red Bull Salzburg/Rak.), Ján Kozák ml. (FC Temešvár/Rum.).

Útočníci:
Róbert Vittek (MKE Ankaragücü/Tur.), Erik Jendrišek (1. FC Kaiserslautern/Nem.), Stanislav Šesták (VfL Bochum/Nem.), Filip Hološko (Besiktas Istanbul/Tur.)

Náhradníci:
Brankári: Ľuboš Kamenár (FC Nantes/Fr.), Štefan Senecký (Slavia Praha/ČR.)
Hráči v poli: Marek Čech (West Bromwich Albion/Angl.), Kornel Saláta (Slovan Bratislava), Martin Jakubko (Saturn Moskovská oblasť/Rus.), Ľubomír Michalík (Leeds United/Angl.), Csaba Horváth (ADO Den Haag/Hol.), Igor Žofčák, Juraj Kucka (obaja Sparta Praha/ČR), Ján Novák (MFK Košice), Tomáš Hubočan (Zenit Petrohrad/Rus.), Mário Pečalka (MŠK Žilina), Peter Grajciar (Slavia Praha/ČR)

Realizačný tím:
Hlavný tréner: Vladimír Weiss st.
Asistent trénera: Michal Hipp
Tréner brankárov: Miroslav Mentel
Kondičný tréner: Martin Rusňák
Lekári: MUDr. Vladimír Pener, MUDr. Ladislav Pavlovič
Maséri: Jiří Jurza, Viliam Kalman
Kustódi: Marián Drinka, Ján Beniak
Technický vedúci: Róbert Tomaschek

NÓRSKO

Futbalový zväz: Norges Fotballforbund (NFF)
Konfederácia: UEFA
Člen FIFA od: 1908
Člen UEFA od: 1956
Prezident zväzu: Sondre Kåfjord
Hlavný tréner: Egil Olsen
Najviac zápasov: Thorbjørn Svenssen (104)
Najviac gólov: Jørgen Juve (33)
Národný štadión: Ullevaal Stadion (Oslo)
Súčasné postavenie v rebríčku FIFA: 32.
Najvyššie postavenie v rebríčku FIFA: 2. (október 1993, júl – august 1995)
Najnižšie postavenie v rebríčku FIFA: 59 (december 2008)
Účasť na MS: 3x (1938, 1994, 1998)
Účasť na ME: 1x (2000)
Najväčšie úspechy: bronzová medaila na OH 1936, účasť na MS 1938, 1994, 1998, účasť na ME 2000
Slávni hráči: Jørgen Juve, Einar Gundersen, Thorbjørn Svenssen, Erik Thorstvedt, Øyvind Leonhardsen, Kjetil Rekdal, Tore André Flo, Ole Gunnar Solskjær

História nórskeho reprezentačného tímu sa začala písať 12. júla 1908, kedy sa výber zložený najmä z hráčov klubu Mercantile predstavil vo švédskom meste Gothenburg proti domácej reprezentácii a prehral vysoko 3:11. Historicky prvým nórskym strelcom sa stal Minotti Bøhn. V prvopočiatkoch svojej existencie prežíval nórsky národný tím veľké suchoty. V rozmedzí rokov 1908 – 1917 vyhral jediný zápas, keď 17. októbra 1917 porazil Dánsko 12:0, čo je doposiaľ najvyššie víťazstvo.

V 20. rokoch minulého storočia prišiel nórsky vrchol na olympijských hrách v Antverpách. V otváracom zápase futbalového turnaja zvíťazili reprezentanti zo severu Európy nad favorizovaným Anglickom 3:1 a postarali sa o veľký šok. V druhom stretnutí na výkon proti Albiónu nadviazať nedokázali a s Československom prehrali vysoko 0:4.

V rokoch tridsiatych spôsobili Vikingovia ďalší šok a opäť to bolo na olympiáde. V Berlíne v roku 1936 porazili domáce Nemecko 2:0, čím nemilo prekvapili aj prítomných Hitlera a Goebbelsa. Víťazstvom si zároveň otvorili brány do semifinále, kde už nestačili na veľkého favorita z Talianska a prehrali 1:2 po predĺžení. V súboji o bronz však porazili Poľsko a získali svoju prvú a zároveň i poslednú veľkú futbalovú medailu.

O dva roky prežila krajina fjordov premiéru na majstrovstvách sveta. V kvalifikácii vyradili jej reprezentanti Írsko a zaistili si miestenku do Francúzska. Na šampionáte sa Nórom stal osudný znova duel proti Taliansku. Budúcich majstrov sveta v úvodnom stretnutí poriadne potrápili a neboli ďaleko od prekvapivého triumfu. Znova sa muselo rozhodnúť až v predĺžení a znova boli úspešnejší futbalisti z Apeninského polostrova. Posledný duel pred II. svetovou vojnou odohralo Nórsko v Kodani proti domácemu Dánsku a prehrou 1:4 sa na takmer šesť rokov rozlúčilo s medzinárodným futbalom.

Návrat na povojnovú reprezentačnú scénu, debakel 0:10 od Švédov, akoby načrtol ďalšie desaťročia nórskeho reprezentačného futbalu. Nóri sa dlho márne snažili kvalifikovať na záverečný turnaj svetového či európskeho šampionátu. V kvalifikáciách nikdy nepatrili medzi favoritov na postup a papierové prognózy do bodky napĺňali. Do záverečných bojov o miestenku medzi svetovú či európsku elitu sa nezapájali, snaha predrať sa medzi najlepších sa končila predčasne.

Obdobie márneho boja o účasť na niektorom zo šampionátov skončilo v 90. rokoch. Práve vtedy prežíval nórsky futbal najkrajšie chvíle svojej histórie. Po zlom štarte do kvalifikácie Eura 1992 abdikoval lodivod Ingvar Stadheim a na jeho miesto usadol bývalý kouč „dvadsaťjednotky“ Egil Olsen. Nový tréner dal dohromady vynikajúce mužstvo. Príležitosť dostali mladí futbalisti. Najzámejším z nich bol zrejme Stig Inge Bjørnebye, ktorý sa presadil v Liverpoole. Na Anfield Road mu bol rok kolegom aj Øyvind Leonhardsen. Ďaším krajanom z anglickej ligy bol Lars Roar Bohinen. Táto silná generácia mala za úlohu po viac ako polstoročí dostať nórsky futbal na niektorý záverečný turnaj. Tá chvíľa prišla už v roku 1994.

V kvalifikačnej skupine číslo dva na MS 94 do USA sa zišla veľmi silná spoločnosť. Už len prítomnosť Anglicka a Holandska nedávala nórskym priaznivcom veľa dôvodov na optimistické vyhliadky. Rátať bolo treba i s Poľskom či s Tureckom. Nóri vstúpili do kvalifikácie pohodlným víťazstvom 10:0 proti San Marínu a o dva týždne zvädli v Oslo aj holandské „Tulipány“. Po triumfe 2:0 v San Maríne prišiel ďalší dôležitý test – duel v Anglicku. Ani z neho neodišli Olsenovi zverenci ako porazení – na ihrisku starého Wembley uhrali remízu 1:1. Nasledovala nórska polročná kvalifikačná pauza, ale v apríli 1993 sa futbalisti zo severu Európy vrátili do bojov o Ameriku vo veľkom štýle a zdolali Turecko 3:1. Explóziu radosti spôsobilo ďalšie domáce víťazstvo, tentokrát proti Anglicku v pomere 2:0, ktoré Nóri potvrdili remízou v Holandsku a víťazstvom 1:0 proti Poľsku. V tej dobe sa už pevne usadili na čele tabuľky a ich sen o účasti v USA sa začal meniť na realitu. Keď v Poznani porazili domácich Poliakov 3:0, nebolo o ich postupe pochýb. Horkosť porážky pocítil tím okolo strelecky disponovaného Kjetila Rekdala až v záverečnom stretnutí na horúcej tureckej pôde. No v tom čase už mali Nóri zarezervované letenky na americký šampionát. Prvýkrát od roku 1938 sa vrátili na veľký turnaj a po skvele zvládnutej kvalifikácii cestovali za „veľkú mláku“ s nemalými očakávaniami. Optimizmus podporil fakt, že sa nórsky národný tím vyhupol na druhú priečku svetového rebríčka FIFA.

Samotné majstrovstvá sveta už toľko radosti nepriniesli. Nóri skončili svoju púť v základnej skupine, hoci začali dobre – víťazstvom 1:0 nad Mexikom, o ktoré sa postaral Rekdal. Vtedy nemohol tušiť, že jeho presný zásah bude jediným nórskym gólom na americkej pôde. V druhom súboji nestačili Olsenovi zverenci na Taliansko a prehrali najtesnejším rozdielom 0:1. O mužstve, ktorému zostane v rukách Čierny Peter a rozlúči sa so šampionátom, rozhodovali až záverečné zápasy v skupine. Do osemfinále postupovali tri mužstvá a šancu na účasť vo vyraďovacích bojoch živili všetky štyri celky. Nóri však potrebovali poraziť Írsko, čo sa im nepodarilo. Remíza 0:0 znamenala predčasné balenie a rozlúčku s MS 1994. Rozhodol o tom fakt, že Taliani a Íri mali o jediný presný zásah viac.

Chuť si chceli Nóri napraviť v nasledujúcej kvalifikácii na Euro 96. Opäť sa dostali do veľmi náročnej skupiny, kde si na účasť v Anglicku robili zálusk tri celky – Holandsko, Česko a práve Nórsko. Kvalifikačné boje skončili nakoniec pre Vikingov smutne – o postup prišli až v záverečnom stretnutí na pôde Holandska. Na účasť v baráži im stačila remíza, na priamy postup potrebovali zvíťaziť. Lenže prehra 0:3 posunula ďalej práve Holanďanov.

Nepríjemnú prikrývku smútku zhodili zo seba Severania už o pár mesiacv. Žreb kvalifikácie MS 1998 k nim bol tentokrát milosrdný. Treťou skupinou, kde boli súperom Nórska Maďarsko, Fínsko, Švajčiarsko a Arménsko, prešli Olsenovi zverenci ako nôž maslom. Ani raz neprehrali, stratili len štyri body za remízy s Fínskom a v Maďarsku.

Francúzsky šampionát pripravil futbalu z krajiny fjordov ďalšie krásne chvíle. Vstup do turnaja obstarala remíza 2:2 proti Maroku. Po druhej deľbe bodov so Škótskom sa zdali byť postupové šance „olsenovcov“ minimálne - bolo potrebné zdolať v tej dobe úradujúcich majstrov sveta – Brazíliu. Avšak 16. jún 1998 sa zlatým písmom zapísal do histórie nórskeho futbalu. Keď sa v Marseille dostali v 78. minúte do vedenie „Kanárici“, nevsadil by na Nórov nikto ani deravý groš. Lenže futbalisti v červenom sa nevzdali. V 83. minúte vyrovnal Tore Andre Flo a o šesť minút neskôr premenil pokutový kop Rekdal, čím zaistil svojmu tímu postup. Do karát Nórska zahrala i prehra Škótska s Marokom.
Francúzska púť sa pre Nórov skončila v osemfinále, v ktorom narazili na Taliansko a po tesnej prehre 0:1 dali majstrovstvám sveta zbohom. S reprezentačným tímom sa navyše rozlúčil tréner Egil Olsen.

Nástupcom novodobého trénerského hrdinu Nórska sa stal Nils Johan Semb. Svoje pôsobenie na lavičke začal tým, že do týmu zapojil niekoľko mladých hráčov. Novými tvárami sa stali napríklad John Carew, John Arne Riise či Steffen Iversen. Štart do kvalifikácie ME 2000 sa novému koučovi a jeho zverencom nevydaril, Prehra 1:3 s Lotyšskom bola obrovským prekvapením, v ďalších zápasoch však Nóri dokázali blamáž odvrátiť. V nasledujúcich deviatich dueloch stratili len dva body po remíze s Albánskom a s pohodlným 7-bodovým náskokom si v predstihu zaistili účasť medzi európskou elitou.

Na Eure v Belgicku a Holandsku sa od Nórov zasa raz odvrátilo šťastie bokom. Turnaj lepšie začať ani nemohli. V úvodnom stretnutí porazili Španielsko 1:0 a všetko sa zdalo byť fajn. Ani prehra proti Juhoslávii nemusela byť konečnou, ako sa ukázalo neskôr, bola. Tore Andre Flo ani John Carew sa totiž nedokázali presadiť proti Slovincom a po bezgólovej remíze sa oba celky s európskym šampionátom rozlúčili už po zápasoch v základných skupinách. O nórskom odchode domov rozhodol horší vzájomný zápas s Juhosláviou.

Euro 2000 bolo pre nórsku futbalovú flotilu posledným veľkým turnajom, na ktorý Severania zavítali. Od belgicko-holandskej skúsenosti sa márne snažia prejsť nástrahami kvalifikácie. V bojoch o MS doslova vyhoreli. Tréner Semb však ustál kritiku po slabých výsledkoch, keď sa jeho zverenci dočkali víťazstva až v záverečných dvoch stretnutiach proti Walesu a v Arménsku a dostal možnosť viesť tím aj v kvalifikácii ME 2004. Ani v nej to nebolo zo strany Nórska ideálne, po tuhom boji si však vybojovali účasť v baráži vďaka lepším vzájomným stretnutiam s Rumunskom. Po dvojzápase so Španielskom sa všetky nórske nádeje zrútili ako domček z karát. Po prehre 1:2 vo Valencii prišla krutá domáca porážka 0:3. Tú už tréner Semb neustál a z pozície reprezentačného kouča sa porúčal.

Nový lodivod Åge Hareide, bývalý reprezentačný obranca, takisto nezačal najlepšie. No po prehra v Taliansku a remíze s Bieloruskom dokázal svojich zverencov pretlačiť až do baráže o MS 2006. Na postup do Nemecka bolo potrebné vyradiť Česko, ale už domáca prehra 0:1 naznačila, že sa to asi nepodarí. V pražskej odvete Česi zopakovali výsledok z Osla a po prvýkrát sa prebojovali medzi svetovú elitu. Nóri zostali opäť pred bránami finálového turnaja.

Ani posledné dve kvalifikácie úspech nepriniesla. V boji o Euro 2008 len o jediný bod zaostali za druhým Tureckom. Do kvalifikácie o juhoafrický šampionát vstúpili Nóri s Hareidem na lavičke, ale nevýrazné výsledky znamenali návrat tvorcu nórskych úspechov - trénerskú taktovku prebral v januári 2009 Egil „Drill“ Olsen. V päťčlennej 9. skupine nemohli jeho zverenci pomýšľať na úspech. Jediné postupové miesto si suverénnym spôsobom zaistilo Holandsko, stredajší súper Slovenska skončil s desiatimi bodmi a bilanciou dve víťazstvá, štyri remízy a dve prehry na druhom mieste. Kvalifikáciu uzavreli víťazstvom 2:1 proti Macedónsku.

Ešte pred koncom roka 2009 odohrali nórski futbalisti dva prípravné duely. Najskôr 10. októbra v Osle zdolali gólom Kjetila Waehlera Juhoafrickú republiku 1:0. O mesiac si najtesnejšie víťazstvo zopakovali v Ženeve, kde sa o jediný gól do švajčiarskej siete postaral Carew. Reprezentačný rok 2010 otvoria duelom v Žiline, odkiaľ by si radi odviesli dobrý výsledok.

Káder:
Tréner Egil Olsen priletel na Slovensko s tým najlepším, čo mal k dispozícii. Opierať sa chce najmä o legionárov. Už dlhodobo sa nórski hráči najviac presadzujú v anglickej lige. Oporou zadných radov bude vysoký stopér Brede Hangeland z Fulhamu, v strede poľa by nemal chýbať Morten Gamst Pedersen a iba zranenie pripravilo slovenských divákov o možnosť vidieť v akcii Johna Carewa z Aston Villy. Práve absencia vysokého útočníka môže byť výrazným oslabením Olsenovho kádra. Chýbať však nebude John Arne Riise, dlhodobý dispečer ľavej strany Liverpoolu, dnes krajný bek rímskeho AS. V kádri možno nájsť aj jeho brata Björna Helgeho, klubového spoluhráča Brede Hangelanda. Početné zastúpenie má domáca ligová súťaž. Štyroch futbalistov dodal Rosenborg B.K, dvoch Stabaek a po jednom Brann Bergen a Molde.

Nominácia nórskej futbalovej reprezentácie na prípravný zápas so Slovenskom

Brankári: Rune Almenning Jarstein (Rosenborg, 7 štartov, 0 gólov), Jon Knudsen (IF Stabaek, 12/0).

Obrancovia: Brede Hangeland (Fulham/Angl., 57/0), Tom Högli (IL Tromsö, 9/0), John Arne Riise (AS Rím/Tal., 85/12), Espen Ruud (Odense BK/Dán., 1/0), Kjetil Waehler (Aalborg BK/Dán., 12/1), Knut Olav Rindaröy (FK Molde, 1/0), Vadim Demidov (Rosenborg, 1/0)

Stredopoliari: Christian Grindheim (SC Heerenveen/Hol., 31/1), Henning Hauger (IF Stabaek, 8/0), Morten Gamst Pedersen (Blackburn Rovers/Angl., 55/12), Björn Helge Riise (Fulham/Angl., 20/1), Per Ciljan Skjelbred (Rosenborg, 12/0), Alexander Tettey (Stade Rennes/Fr., 5/0)

Útočníci: Daniel Braaten (FC Toulouse/Fr., 25/2), Erik Huseklepp (Brann Bergen, 8/1), Morten Moldskred (Rosenborg , 4/0).

História vzájomných zápasov:

Futbalisti SR v doterajšom jedinom meraní síl na Nórov nestačili. Stalo sa tak pred takmer desiatimi rokmi v prípravnom dueli v Osle. Zverenci vtedajšieho trénera Jozefa Adamca 27. mája 2000 podľahli 0:2. Misky váh na nórsku stranu, ktorých viedol z lavičky Nils Johan Semb, naklonil v 20. min Oel Gunnar Solskjaer premeneným pokutovým kopom. Konečnú podobu výsledku dal päť minút pred koncom stretnutia Steffen Iversen. Z hráčov, ktorí sa predstavili priamo na trávniku v spomenutom meraní síl, sa v aktuálnom kádri slovenskej futbalovej reprezentácie nachádza iba Miroslav Karhan. Tridsaťtriročný defenzívny stredopoliar odohral vtedy v Osle celé stretnutie.

Prehľad doterajších vzájomných duelov futbalových A-tímov Slovenska a Nórska (bilancia z pohľadu SR: 1 zápas - 0 víťazstiev, 0 remíz, 1 prehra, skóre: 0:2)

Medzištátny priateľský zápas:
27. mája 2000 - Oslo:
Nórsko - Slovensko 2:0 (1:0)
Góly: 20. Solskjaer (z pok. kopu), 85. Iversen, ŽK: 24. Bakke - 45. Dubovský, rozhodovali: Johansson - Petersson, Samuelsson (všetci Švéd.), 16 518 divákov
Zostavy:
Nórsko: Myhre (46. Olsen) - Heggem (65. Riseth), H. Berg, Bragstad, Bergdölmo - Solskjaer, Mykland (65. Iversen), Solbakken (88. Rekdal), Bakke (58. Strand), Carew (76. Riise) - T. A. Flo. Tréner: Nils Johan Semb.
Slovensko: Susko - J. Valachovič, S. Varga, Milan Timko, V. Leitner - Karhan, Slovák (88. Pinte), Dubovský, Dzúrik (85. P. Németh), Ľ. Moravčík (33. Ujlaky) - Kožuch (72. Fabuš). Tréner: Jozef Adamec.

INFO:

SLOVENSKO-USA
Miesto: Štadión MŠK Žilina, (Žilina)
Dátum a čas: utorok, 3. marca 2010, 17:00 h
Súťaž: medzinárodný priateľský zápas
Rozhodujú: Bas Nijhuis - Angelo Boonman a Erwin Zeinstra (všetci Holandsko) - Richard Trutz (SVK)
TV prenos: Trojka, Al Jazeera Sport +9, Polsat Futbol, Viasat Football (Nor)