Mikeš pre Športál: Z hráčov opadlo napätie a hrajú uvoľnenejšie

Rozhovor s trénerom HK Orange 20 Štefanom Mikešom

Slovenská hokejová dvadsiatka sa po svetovom šampionáte v USA, na ktorom uspela v boji o držanie sa, opäť zapojila do extraligových bojov. A bol to návrat vo veľkom štýle. Mladíci si najskôr pripísali na konto prvé víťazstvo v sezóne, keď zdolali v stredu MHC Mountfield a o deň neskôr poriadne potrápili aj Duklu Trenčín. Proti "vojakom" takisto siahali na víťazstvo či minimálne predĺženie, no favorita dostal spod pazúrov hanby Radoslav Tybor. V samom závere mohli "Pomaranče" vyrovnať, ale nestalo sa. Napriek tomu schádzali z ľadu za potlesku púchovských tribún. Nečudo, veď za svoju bojovnosť a aktivitu si aplauz určite zaslúžili.

Spokojnosť s predvedenou hrou potvrdil v rozhovore pre Športál.sk aj tréner HK Orange 20 Štefan Mikeš. "Sme radi, že sa nám proti Trenčínu podarilo zopakovať výkon zo zápasu s MHC. Ba čo viac, proti Dukle to bolo ešte lepšie, hoci výsledok o tom nesvedčí. Bol to oveľa rýchlejší zápas, intenzívnejšie súboje, z čoho vyplynuli zvýšené nároky na našich chlapcov z hľadiska rýchlosti, orientácie, disciplíny či súčinnosti. Sme veľmi radi, že sme podali takýto výkon a potrápili Trenčín do samotného záveru."

Za posledné výkony sa nemusíme hanbiť

Nie je vám predsa len ľúto, že ste nezískali aspoň bod? V zápase ste viedli, Dukla sa dostala do vedenia až v závere, navyše pár sekúnd pred koncom mohol vyrovnať Čerešňák.
Samozrejme, že ma to mrzí. Je škoda, že sa nám nepodarilo vyrovnať. V zápase bolo niekoľko kľúčových momentov. Päť sekúnd pred koncom prvej tretiny sme vyrovnali na 1:1, čo nám dodalo silu a odhodlanie do druhej časti. Ujali sme sa aj vedenia, no žiaľ, Trenčín priebeh duelu otočil, aj keď pred koncom sme mali skvelú príležitosť, ktorá zostala nevyužitá. Ale myslím, že záver zápasu zdvihol ľudí zo sedadiel a ukázal, že chalani nechali na ľade všetky sily a že víťazstvo proti Martinu nebola náhoda.

Po návrate do extraligového kolotoča máte za sebou dva výborné zápasy. Budú pre vašich hráčov impulzom do ďalších bojov a nádejou, že nemusia byť v extralige len „fackovacím panákom“?
Každý dobrý výkon vám pomôže zlepšiť sa a posunie vás ďalej. Ale v prvom rade sa musíme pozerať smerom do budúcnosti. Treba premýšľať o tom, aké výkony budeme podávať o rok. Nemyslím tým iba majstrovstvá sveta, ale takisto situáciu, keď sa naši hráči budú zapájať do svojich materských tímov. Chceme, aby boli pripravení, keď v týchto kluboch dostanú šancu a aby si vydobyli stabilné miesto, aby sa mohli ďalej vyvíjať. Práve toto sú hlavné ciele. A ak sa týchto cieľov držíme, potom musíme byť objektívni pri hodnotení. A ak sme objektívni, treba priznať, že dva posledné zápasy boli zhodou náhod, pretože môžeme povedať, že štvrtkový duel proti Dukle bol lepší ako stredajší proti Martinu. Proti MHC to bol pomalší hokej, osobné súboje neboli tak vygradované ako v súboji s Trenčínom, proti ktorému boli nároky na jednotlivcov i tím oveľa vyššie. A hráči tieto nároky zvládli a držali si súpera od tela. Samozrejme, Trenčín mal optickú prevahu aj nejaké šance, ale naša defenzíva hokejistom Dukly znemožnila využitie týchto príležitostí. Ak bol puk nahodený do bránkoviska, dokázali sme súperových hráčov odblokovať. Aj preto nás prehra nemusí mrzieť a chalani môžu byť na svoj výkon hrdí.

Po šampionáte sa váš výber pomerne dosť pozmenil. Môže mať aj tento fakt vplyv na to, aké výkony podali vaši zverenci proti Martinu a Trenčínu?
Po majstrovstvách sveta pribudlo do tímu deväť nových hráčov. Tí doplnili káder, ktorý už s týmto projektom mal skúsenosti. Je to podobná skladačka, ako keď sme robili mužstvo pred šampionátom. Prišli noví hráči, zmenila sa tvár mužstva a v prvom rade sa po psychickej stránke uvoľnili tí hokejisti, ktorí tu už boli, a to veľmi napomohlo k zlepšeniu výkonov. Prejavuje sa to každoročne. Po MS spadne z hráčov veľké napätie, uvoľnia sa, dovolia si na ľade viac a sú kreatívnejší.

Ako by ste charakterizovali nových hráčov vo vašom tíme?
Musím priznať, že sú herne veľmi zdatní. Toto je piaty ročník a piate mužstvo, ktoré skladáme. Každému tímu dávajú hernú tvár a charakteristiku jednotlivci. Doposiaľ bolo každé naše mužstvo iné a môj prvý dojem z toho aktuálneho bol, že je veľmi chytré. Potvrdilo sa to aj v zápasoch. Jednotliví hráči sa veľmi rýchlo učia, či už sa to týka tréningov alebo systémov hry – ofenzívnych i defenzívnych. Používajú hlavu - to, čo sa naučia, dokážu veľmi rýchlo uplatniť na ľade. Samozrejme, že sú tam aj určité deficity. Napríklad sú fyzicky najslabší, akých sme doteraz viedli. Ale teší ma, že za krátku dobu dokážu na ľade ukázať to, čo trénujeme a o čom sa na tréningoch bavíme. V tomto tíme drieme obrovský potenciál po stránke kreativity a kombinácie.

Mladí hráči musia byť nútení hrať pod tlakom

Spomínali ste, že z hráčov spadol po MS tlak. Zväzuje im tento prestížny turnaj ruky natoľko, že nedokážu na ľade ukázať to, čo naozaj vedia?
Jednoznačne. Šampionát je obrovská prezentácia. Na tribúne sedí 250 skautov, agentov, ľudí, ktorí rozhodujú o budúcnosti týchto chlapcov. Je to konfrontácia toho najlepšieho. Ale ten tlak na majstrovstvách sveta i pred ním je samozrejmou súčasťou toho všetkého. Je dôležité, kto a ako pod ním dokáže hrať. Pretože mladí hokejista možno bude v budúcnosti hrať ďalšie dôležité zápasy a podujatia – môže hrať na olympijských hrách, vo finále Stanley Cupu alebo len vo finále extraligy. Jednoducho tento tlak k hokeju patrí. Navyše sa hrá o veľké peniaze. Veď hokej je jeden veľký biznis. Aj preto musia byť mladí hráči nútení hrať pod tlakom.

Takže možno povedať, že majstrovstvá sveta boli pre našich hokejistov tou najlepšou školou a najlepším tréningom...
Určite. V súčasnosti sú o jeden svetový šampionát skúsenejší. Aj to je jeden z dôvod, pre ktorý sú uvoľnenejší a hrajú lepšie. Nerád vyzdvihujem jednotlivcov, pretože vždy je to o tíme, ale tentokrát urobím výnimku. Je ňou Peter Čerešňák. Stačí porovnať, ako hral na začiatku sezóny, pred majstrovstvami sveta a čo si na ľade dovolí dnes. Na jeho hru je radosť pozerať sa. Práve na ňom je vidieť, aký je uvoľnený a vďaka tomu si čoraz viac trúfa. Výkonnostne išli hore aj ostatní hráči, ale v Petrovom prípade je ten posun najmarkantnejší.

Motivácia problémom nie je, sebavedomie áno

Až do MS ste získali jediný bod so Zvolenom. Navyše ani po hernej stránke sa vaši zverenci nemohli rovnať extraligovým mužstvám. Nie je to pre nich náročné po mentálnej stránke? Ak mužstvo ide od prehry k prehre, nie je problém namotivovať ho?
Tí chalani nezačali hrať hokej včera. Oni chcú vyhrávať, majú v sebe športového ducha. Nie je problém motivovať ich k tomu, aby zvíťazili. Problémom je dostávať do nich sebadôveru, vieru v to, že na to majú. Že na ľade zvládnu jednotlivé situácie, od ktorých sa všetko odvíja. Musia si v nich veriť, vedieť podržať puk, neodhadzovať ho od seba so strachom, že urobia chybu. To všetko hráča ovplyvňuje. Pokiaľ sa mu všetko toto darí a vyhráva, potom aj výkonnostne rastie. Prehry určite zanechávajú stopy a je ťažké udržať v hráčoch tú spomínanú sebadôveru.

A aký je váš recept na to, aby títo mladí hokejisti toľko potrebné sebavedomie nestrácali?
Musíme vytvoriť silný kolektív, ktorý si dokáže veriť a v ktorom to silné jadro strhne ostatných. Myslím, že na majstrovstvách sveta sa nám to ako tak podarilo. Viackrát som nad tým rozmýšľal, pretože ma to mrzelo. Stále hovorím jedno – pokiaľ by obrancovia Marinčin a Hraško neboli vylúčení a nedostali trest, mohli sme uhrať lepší výsledok. My sme sa na niečo pripravovali, ale kvôli ich vypadnutiu sa nám všetko rozsypalo a museli sme to zmeniť. Obrana by tak či tak nebola našou silnou stránkou, ale išlo o to, aby bola funkčná. No v tomto prípade bola slabinou a na to sme doplatili. Mužstvo malo charakter. Ak by sme mohli stavať na tom, čo sme nacvičovali, verím tomu, že sme mohli dosiahnuť aj to, čo sme si predsavzali.

Keď už sme načrtli tému majstrovstiev sveta, rozprávajú sa o nedávnom šampionáte hráči v kabíne?
Myslím, že už nie. Ja som síce túto tému počas mítingu nadhodil, ale s tým zámerom, aby som chalanov motivoval a vysvetlil im, že každý deň rozhoduje. Chcem, aby každý deň vedeli, že spravili maximum pre svoju kariéru. Tí, čo boli na MS, mali možnosť vidieť počas tréningov Rusov. Osobne som nevynechal jediný ich tréning a videl som, že ich individuálna vyspelosť bola neuveriteľne vysoko. A zároveň bola neporovnateľná s vyspelosťou nášho mužstva. O výsledku však nerozhoduje len to, kto ako korčuľuje či kontroluje puk, ale existuje množstvo ďalších atribútov ovplyvňujúcich túto hru. Ale práve v tomto smere sa potrebujeme pohnúť dopredu. Chalani si musia uvedomovať, že každým dňom sa môžu posunúť vo svojej kariére vpred, pretože podmienky tu na to máme.