Bratislavský míting - od Zürichu východu na pokraj zániku

Kedysi slávny bratislavský atletický míting má päťdesiatku, oslavovať však nie je čo.

Bratislavský atletický míting oslávi v stredu významné jubileum - 50. ročník. Oslavovať však nebude veľmi čo, podujatie sotva dýcha a na slávne časy najlepšieho atletického mítingu vo východnej Európe zostali len spomienky. Plné tribúny na štadióne Interu na Pasienkoch videli dva svetové rekordy v podaní legendárneho Sergeja Bubku v skoku o žrdi (1984 - 585 cm, 1988 - 605 cm), európske rekordy, juniorské svetové rekordy. V Bratislave štartovali desiatky olympijských víťazov, majstrov sveta či Európy, svetoví rekordéri. To všetko je však minulosť, na Pasienkoch sa v jubilejnom 50. ročníku neobjavia nijaké hviezdy, maximálne niekoľko atlétov zo slovenskej špičky. A ako sa bratislavský míting dostal z výšin až takmer k svojmu zániku? Agentúra SITA ponúka krátku chronológiu udalostí z posledných rokov.

1999: Po siedmich rokoch mimoriadne úspešnej spolupráce a fantastických výkonov odskočil hlavný sponzor spoločnosť Slovnaft, pomohla však nadácia Slovak Gold a dostala sa aj do názvu podujatia (Cena Slovenska Slovak Gold). Tento rok sa však začal, ešte celkom nenápadne, úpadok pretekov.

2000: Jubilejný 40. ročník podporilo 26 slovenských výrobcov celkovou sumou okolo 2 mil. Sk, organizátori však nastúpili na úsporný režim vo všetkých oblastiach. Iba 1500 divákov (v 5. ročníku v roku 1961 až 20 000!) v dôsledku minimálnej propagácie, čo bolo historické minimum, znamenalo ďalší tvrdý úder pre preteky prezývané v 80. a 90. rokoch Zürich východu.

2001: Dvojnásobný počet divákov oproti predošlému roku videl nezvyčajný atletický protest proti plánovanému zrušeniu atletickej dráhy na štadióne na Pasienkoch zo strany AŠK Inter, ktorá zvýšila cenu za prenájom štadióna z 25-tisíc korún na desaťnásobok. Organizátori symbolicky vystavili na plochu štadióna bager potiahnutý čiernym súknom. Bývalí i vtedy aktuálni reprezentanti prostredníctvom strednotratiara Jozefa Plachého a guliara Milana Haboráka vyzvali kompetentných, aby zabránili likvidácii atletického oválu a sektorov na Pasienkoch. Štát, mesto, firmy i najvyšší predstavitelia stratili o podujatie, ktoré preslávilo Bratislavu i celé Slovensko, záujem.

2002: Bratislavský magistrát napokon nedal súhlas na likvidáciu atletického štadióna Interu, preteky sa uskutočnili 11. júna. Dve tretiny štartujúcich tvorili atléti do 25 rokov. Organizátori nevyplácali štartovné, prémie dostali len prví traja v každej disciplíne. Štát prispel dotáciou 500 000 korún, najväčším podporovateľom podujatia - vtedy s rozpočtom okolo 5 mil. Sk - však bola Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF).

2003: Náznak znovuzrodenia, rozpočet sa v porovnaní s rokom 2002 navýšil o tretinu. Záštitu prevzal vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda. So zháňaním financií pomohol aj bývalý výborný strednotratiar Jozef Plachý. Črtal sa solventný hlavný sponzor, no napokon sa nenašiel.

2004: Prvý raz nemal míting štatút podujatia IAAF, organizátori sa súdili s vlastníkom štadióna, nefungovala spolupráca ani so SAZ a k mítingu sa chrbtom obrátili aj viacerí slovenskí atléti, ktorí z nepochopiteľných príčin neštartovali.

2005: Skončila sa spolupráca s nadáciou Slovak Gold, začala sa s uznávaným anglickým manažérom Andym Normanom, ktorý zabezpečoval účasť zahraničných atlétov. Šetrilo sa však všade, kde sa len dalo.

2006: Štyridsiaty siedmy ročník v peknom atletickom počasí sledovala necelá tísícka prevažne školákov. Rapídny pokles celkovej úrovne pretekov najlepšie charakterizoval "kiks", keď v prvej sérii behov mužov na 110 m prekážok technická čata umiestnila desiatu prekážku na nesprávne miesto...

2007: V minulosti elitný svetový míting figuroval v atletickom kalendári prvý raz len medzi národnými podujatiami a to sa prejavilo aj na účasti, keď sa na Pasienkoch objavili len atléti z Veľkej Británie (zásluhou A. Normana), Maďarska, Česka a Slovenska.

2008: Organizátori nezohnali dostatok finančných prostriedkov a prvý raz od roku 1968 sa preteky neuskutočnili.

2009: Ministerstvo školstva SR podporilo finančne projekt organizátorov, takže kedysi slávny míting sa vrátil do atletického kalendára, ale už len ako súčasť slovenského seriálu Grand Prix. Pokračovanie podujatia iniciovali bratislavské kluby a angažovala sa najmä Slávia UK prostredníctvom Ladislava Asványiho. Išlo o nízkorozpočtové podujatie, organizátori nepreplácali cestovné, nevyplácali štartovné a ani bonusy za umiestnenia.

2010: Jubilejný 50. ročník organizuje opäť Slávia UK ako súčasť národného seriálu Grand Prix Slovensko 2010.

VÝVOJ NÁZVU BRATISLAVSKÉHO ATLETICKÉHO MÍTINGU
1957 - 1958: Veľká cena Pravdy
1959 - 1967: Cena Pravdy
1968 - 1970: preteky sa nekonali
1971 - 1972: Cena Pravdy a televízie
1973 - 1989: Pravda - Televízia - Slovnaft (PTS)
1990 - 1991: Grand Prix Bratislava
1992 - 1998: Slovnaft ´92 až Slovnaft ´98
1999 - 2004: Cena Slovenska - Slovak Gold
2005 - 2007: Cena Slovenska
2008: preteky sa nekonali
2009: až doteraz: Cena Slovenska