Súčasný šéf ruského zväzu by Kuzminovú nepustil.
O biatlonistke Anastasii Kuzminovej sa ako olympijskej medailovej nádeji pre Slovensko potichu šepkalo už po minuloročných majstrovstvách sveta v juhokórejskom Pjongčangu. Tam skončila v pretekoch s hromadným štartom druhá a vybojovala pre Slovensko druhú striebornú medailu v histórii. V závere predchádzajúcej sezóny potvrdzovala, že môže mať smelé ciele a ambície.
Začiatok aktuálneho ročníka však mala rozpačitejší. V druhom kole Svetového pohára v rakúskom Hochfilzene však už ukázala, v čom je jej sila. V stíhacích pretekoch skončila piata, hoci na trať vybiehala až ako devätnásta. V nasledujúcich vytrvalostných pretekoch v slovinskej Pokljuke tretím miestom potvrdila, že sa tlačí medzi absolútnu elitu. Bolo to len jej druhé umiestnenie na pódiu pre medailistov v kariére v pretekoch, ktorých výsledky sa započítavajú do celkovej klasifikácie bojov o krištáľový glóbus.
Potom prišla nepríjemná studená sprcha. Na záverečnom tréningu roka 2009 na sústredení v rakúskom Obertilliachu spadla a zlomila si dve záprstné kostičky na ľavej ruke. "Bol to dlhý tréning, ktorým som chcela ukončiť rok 2009. Cítila som sa veľmi dobre, bez problémov som vybiehala aj strmé stúpania. Už bol vlastne koniec a vracali sme sa s mojím manželom Danielom, ktorý je zároveň mojím kondičným trénerom, do hotela. Ešte sme uvažovali, že to zoberieme dole po zjazdovke, ale nakoniec sme sa rozhodli ísť dookola po jednoduchšej trase. Asi kilometer pred hotelom som v nevinne vyzerajúcom klesaní zrazu spadla. Priznám sa, doteraz neviem, čo sa to tam stalo. Bol to jednoduchý kopček, ktorý musí zvládnuť aj malé dieťa. Viem len, že som padla dopredu. Ruka mi hneď opuchla a vedela som, že je zle,“ hovorila o inkriminovanom momente 25-ročná vicemajsterka sveta v pretekoch s hromadným štartom.
Znamenalo to výrazný pád v celkovej klasifikácii bojov o krištáľový glóbus a obavy, či sa vôbec dokáže do začiatku olympiády dostať do pôvodnej formy. Generálku na olympijské súťaže absolvovala v talianskej Anterselve. Umiestnenia v druhej desiatke výsledkovej listiny dávali malú nádej, ale optimizmus, s akým sa slovenskí biatlonoví fanúšikovia na ňu pozerali ešte pred Vianocami, vyprchal.
Na štart rýchlostných olympijských pretekov na 7,5 km nastupovala so štartovým číslom 19 v prvej skupine pretekárok. Preteky výborne rozbehla a na bežeckých medzičasoch sa pohybovala na popredných priečkach. Na prvej streleckej položke v ľahu však netrafila hneď prvý terč a musela ísť na trestný okruh. Vo výsledkovej listine po prvej streľbe sa zaradila až do tretej desiatky. Bojovala však ďalej a v druhom kole postupne znižovala náskok súperiek, ktoré prvú streľbu zvládli bezchybne.
Streľbu v stoji zvládla bravúrne a bežecky za ňou žiadna z jej súperiek nestačila. Už po absolvovaní druhej streľby bola na medailovej pozícii, ale iba o desatinky sekundy pred famóznou bežkyňou Neunerovou. Práve ony dve sa potom až do cieľa striedali vo vedení, na záverečnej méte sa však tešila z tesného víťazstva slovenská biatlonistka.
"Bežalo sa mi veľmi dobre a po prvom chybnom výstrele som si vravela, že ešte nič nie je stratené," podelila sa o svoje prvé dojmy zo životného úspechu 25-ročná Anastasia Kuzminová, vlaňajšia vicemajsterka sveta v pretekoch s hromadným štartom. "Tá chyba ma poriadne vyburcovala. Z úspechu sa veľmi teším, lebo som zúročila výbornú prípravu."
"Mám veľkú radosť, naozaj som niečo takéto nečakala," priznala úprimne peknou slovenčinou s typickým ruským prízvukom olympijská šampiónka Kuzminová v hlúčiku novinárov vo Whistler Olympic Parku. "V dnešnom premenlivom počasí zohral veľmi dôležitú úlohu aj materiál a moje skvele pripravené lyže, za čo servismanom veľmi pekne ďakujem. Keďže lyže mi išli skvele a ja som sa cítila vo výbornej fyzickej kondícii, neprepadla ma panika ani po prvom chybnom výstrele. Povedala som si: Nasťa, nič sa nedeje, už si absolvovala nejedny takéto preteky. Zabojuj o čo najlepšie umiestnenie."
Kuzminová štartujúca s číslom 19 potom upaľovala ako o život, v stoji trafila všetkých päť terčíkov, a keď sa prehnala cieľom, jej meno svietilo na prvej priečke výsledkovej tabule. A ostalo tam až do konca pretekov.
"V cieli som sa už o súperky nezaujímala, tabuľu som radšej ani nesledovala," priznala sa slovenská reprezentantka Kuzminová. Do cieľa šprintu postupne prichádzali všetky najväčšie favoritky vrátane Nemky Neunerovej, Rusky Slepcovovej a Švédky Jonssonovej. Lenže Kuzminovú ani jedna nepredstihla. Paradoxne Rusi, ktorí v roku 2006 svoju bývalú úspešnú juniorku po otehotnení vyradili z reprezentácie, ostali bez medaily. "Azyl" potom našla na Slovensku a odmenila sa mu za to historickým olympijským zlatom.
Najlepšej Ruske v štartovom poli Anne Bulyginovej sa ušlo najnevďačnejšie štvrté miesto. "Hovorila som si, že aj keď je to olympiáda a môj prvý štart pod piatimi kruhmi, súperky sú tie isté, ako sú celú sezónu, trať je tá istá, ako tu bola vlani na predolympijských pretekoch. Chcela som sa pripraviť čo najlepšie a myslím, že sami to podarilo. Štvrté miesto nie je neúspech," tvrdila v cieli Anna Bulyginová.
"Aké budú oslavy? Nič mimoriadne. Už v utorok ma čakajú stíhacie preteky na 10 kilometrov, chcem sa na ne poriadne pripraviť," zdôraznila Anastasia Kuzminová prijímajúc zo všetkých strán gratulácie k nečakanému úspechu.
"Je to fantastické! Veril som, že Nasťa môže bojovať o popredné priečky, ale že podá až takýto úžasný výkon a dokáže triumfovať aj s jedným trestným kolom, to je naozaj skvelé," tešil sa šéf Slovenského zväzu biatlonu (SZB) a strelecký tréner olympijskej víťazky Juraj Sanitra: "Ďakujem jej a aj všetkým fanúšikom, ktorí nám verili. Podala neuveriteľne sústredený výkon. Ten prvý výstrel bol veľmi tesný, mierila pod terč. Predviedla sa však ako veľký bojovník. Myslím si, že sme to aj takticky zvládli veľmi dobre a nasadili sme ju hneď do prvej skupiny štartujúcich. Musel som však Nasťu dlho presviedčať, aby súhlasila. Počas pretekov sa menili poveternostné podmienky, začalo pršať a pretekárky, ktoré štartovali neskôr, to mali ťažšie."
Hlavu v smútku mala po pretekoch celková víťazka Svetového pohára 2008/2009 a líderka seriálu v aktuálnej sezóne Helena Jonssonová. Hoci vybielila všetky terčíky, skončila až dvanásta s takmer 50-sekundovou stratou za slovenskou reprezentantkou. "V tejto chvíli by som najradšej odcestovala domov," vravela sklamaná Švédka. "Zrazu mi z ničoho nič prestali ísť lyže a vôbec neviem, prečo. Potrebujem ostať sama a pozbierať sa z tohto nepríjemného výsledku," dodala úradujúca svetová šampiónka v stíhacích pretekoch z Pjongčangu 2009.
"Čistá" streľba nepomohla ani Kuzminovej bývalej kolegyni z juniorskej reprezentácie Ruska Svetlane Slepcovovej. Z 13. miesta bola tiež sklamaná. "V nepriaznivých podmienkach som mala jednoducho smolu. Bola to lotéria. V pretekoch Svetového pohára v Pokljuke mi to v podobných podmienkach vyšlo, teraz nie. A či ma Kuzminovej víťazstvo prekvapilo? Nie. Zabehla optimálne preteky," zdôraznila 23-ročná Slepcovová.
Terajší šéf ruského zväzu by Kuzminovú Slovákom nepustil
"Ruské zlato Slovensku," znie povzdych hneď v titulku portálu Gazeta. Autor Dmitrij Tichonov pripomína, že dievčenské meno Naste pred vydajom za na Slovensku žijúceho izraelského reprezentanta v behu na lyžiach Daniela Kuzmina bolo Šipulinová a základ tohto priezviska predsa stále figuruje v biatlonových štartových listinách. Kuzminovej brat Anton sa totiž predstaví v nedeľňajšom šprinte mužov.
Výkonný riaditeľ Ruského biatlonového zväzu (SBR) Sergej Kuščenko si umyl ruky a prihrial polievku. Pre Sportbox povedal: "S odchodom Kuzminovej nemám nič spoločné. Udial sa pred mojou érou. Ja by som nič také nedovolil." K samotným pretekom uviedol: "Z nášho pohľadu sa dnes nestalo nič až také hrozné. Máme solídnu pozíciu pred stíhacou jazdou. Neviem, čo bolo s traťou pre pretekárky z druhej časti štartovej listiny. Subjektívne totiž nereferovali o žiadnych ťažkostiach, ale časy napospol ukazujú, že nastala zmena podmienok. Sme však spokojní so streleckou formou našich zástupkýň."